Historická fikcia je jedným z čitateľsky najpopulárnejších žánrov. Prakticky od počiatku písanej literatúry hovoríme o tom, čo bolo, čo sa stalo alebo sa mohlo stať. Veď aj prvé dielo európskej a svetovej beletrie Homérove opusy Ílias a Odysea sú historickou fikciou o trójskej vojne a následných dobrodružstvách jedného z hrdinov. Všetky články z magazínu o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk
Utópie a apokalypsy. Morálna ambícia a Darwinova pasca Čítajte Prečo? Lebo je krásne hovoriť o veciach, ktoré boli, prinášať ich ako ukážku čias, v ktorých sa síce ťažko žilo, ale možno hrdinstvo či morálka neboli na vedľajšej koľaji.
Lebo hovoriť o minulosti je možnosťou, ako hovoriť o morálke aj dnes, keďže sa môžeme porovnávať s ľuďmi, ktorých si idealizujeme ako vzory alebo, naopak, vyfarbujeme ako odporné príšery z minulosti.
Pri mene Alžbety Báthoryovej nám, prirodzene, nenaskakujú ako prvé slová hrdinstvo či morálka, ale skôr najväčšia sériová vrahyňa, naša krvavá vládkyňa Čachtického hradu, krutá a desivá žena. A tu prichádza na rad otázka – čo bolo naozaj? Čo je mýtus a čolegenda? A ako sa k tomu postaviť v historickej fikcii?
Tentoraz sa spisovateľského pera na tému našej uhorskej šľachtičnej chytila anglická autorka, pôvodom právnička Sonia Velton. To dodáva jej literárnemu príbehu istý zaujímavý odstup – kultúrny aj právny, prirodzene.
Jej príbeh Báthoryčkina dcéra (prel. Miriam Ghaniová, Lindeni 2025) je snahou do istej miery pochybovať o tom, že práve krutá antihrdinka legiend bola skutočne tou paňou kúpajúcou sa v krvi nevinných dievčat. Ale to, že bola obeťou justičnej zlovôle, je viac než pravdepodobné.
Dievčatá v službe
Píše sa rok 1610 a ako už niekoľko rokov, tak aj teraz, v lete, hľadajú na čachtické panstvo nové dievčatá. Bežné, veď treba sa starať o bežné práce a zastávať funkcie ako pomocníčky v kuchyni, práčky či šičky, lebo veď na panskom dvore je stále čo robiť.
Lenže povesť služby na hrade v Čachticiach u pani grófky, dnes vyše päťdesiatročnej starnúcej vdovy, obostiera mrak pochybností a strašidelných klebiet. Napríklad o tom, že okrem ťažkej práce sa občas na hrade stávajú aj veci, pre ktoré sa mladé dievčatá stávajú obeťami, mŕtvolami pochovanými neraz narýchlo, v noci a z nejasných dôvodov.
