S tridsiatimi miliónmi obyvateľov je Paríž Ďalekého východu tretím najväčším mestom sveta. Stretáva sa v ňom západná kultúra s východnou a z tohto inšpiratívneho podhubia vyrástla jedinečná literárna tradícia.
V zákopoch českej literatúry: o nevraživosti medzi spisovateľmi Čítajte Rýchlovlakom svištiacim 350 km rýchlosťou som sa z Pekingu do Šanghaja (asi 1100 km) pohodlne dopravil za čosi vyše štyri hodiny. Ubytoval som sa v centrálnom bode starého mesta – The Zero Center Point of Shanghai slúži ako zememeračský bod nula pri vymeriavaní vzdialeností – v legendárnom Park Hoteli slovenského architekta Ladislava Hudeca z roku 1934.
Do roku 1963 bol s 24 poschodiami najvyššou budovou v Ázii a až do polovice osemdesiatych rokov v Šanghaji. V Park Hoteli boli ubytovaní mnohí spisovatelia a umelci pri svojej návšteve mesta. Na špeciálne sladkosti a dobrú kávu sem chodievala aj moja najobľúbenejšia čínska autorka Eileen Chang (Čchang Ajling / 张爱玲; 1920 – 1995), po ktorej stopách som sa vydal.
1. Park Hotel (tmavý uprostred) slovenského architekta Ladislava Hudeca (zdroj: autor)Krásna, elegantná, štýlová, oblečená v modrozelenom čchi-pchao – tradičných, mandžuskou módou ovplyvnených priliehavých hodvábnych šatách s vysokým golierom a bočným rozparkom na sukni, zdobených tenkou čipkou a kvetinovými vzormi.
Nemala dobré orientačné schopnosti, a tak veľmi rada cestovala poschodovou električkou, v ktorej sa odohráva výborná poviedka Uzavretá zóna, kde na malom priestore osvedčila jedinečné pozorovacie schopnosti a štylistickú zručnosť: „Lidé v tramvaji zůstávali docela klidní. Měli si kam sednout, a i když to byla jen obyčejná tramvaj, v porovnání se zařízením své domácnosti si většina pasažérů přece jen o něco málo polepšila. Ruch na ulici pozvolna utichal, sice ne úplně, ale hlasy se stávali nezřetelnými jako jemný šustot slaměného polštáře uprostřed snu. Obrovské město se za denního světla ponořilo do spánku, hlavu si ztěžka opřelo o ramena svých obyvatel, sliny mu pozvolna stékaly po jejich oděvu. Nepředstavitelná tíže dolehla na každého člověka. Šanghaj snad nikdy nebyla tak zmlklá – navíc za jasného bílého dne.“
Celý text nájdete vo výbere piatich poviedok pod názvom najznámejšej z nich – Touha, opatrnost. Preložila ich Zuzana Li a v Prahe v roku 2012 vydalo Verzone.
Kníhkupectvo Tsutaya Books (interiér). (zdroj: autor)Po stopách Eileen Chang
Eileen sa narodila v roku 1920 v Šanghaji do významnej a váženej rodiny potomkov cisárskych úradníkov a generálov, rané detstvo však prežila v Tiencine, kde jej otec prijal úradnícky post. Keď sa stal závislým od ópia a začal vyhľadávať služby prostitútok, matka rodinu opustila a študovala v Európe.
Neskôr sa rodičia rozviedli. Eileen sa napriek tomu v škole darilo, vynikala v angličtine. Stala sa z nej vášnivá čitateľka tchanskej poézie a románu Sen o Červenom pavilóne.
