Za ostatných štyridsať rokov sa Dánsko pravidelne umiestňovalo v rebríčku najšťastnejších krajín sveta na najvyššej priečke. Čo je hlavným dôvodom? Učiteľka a psychoterapeutka Iben Sandahl sa vo svojich knihách zamerala na dánsky spôsob výchovy – podľa nej len zo šťastných detí môžu vyrásť šťastní dospelí.
Všetky články z magazínu o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk
Paulína Feriancová: Anorexia je ako plyn, ktorý necítiť, ale uniká Čítajte Vaša kniha Prečo sú dánske detí šťastné? sa stala nielen na Slovensku bestsellerom. Prečo je podľa vás o ňu taký záujem?
Verím, že dánsky spôsob výchovy rezonuje s hodnotami, ktoré uznávajú ľudia po celom svete — najmä rodičia, ktorí cítia, že konvenčný prístup k rodičovstvu im nevyhovuje.
Vďaka dánskym princípom rodičovstva však môžu mať pocit, že si ich deti nielen všímajú, ale aj chápu. Mnohí z nich často ani nevedeli, čo im chýba a až tieto princípy im ukázali, čo potrebujú, aby sa stali rodičmi, akými naozaj chcú byť.
Teraz vychádza jej pokračovanie – Prečo sú dánski tínedžeri šťastní? Čo od nej môžu rodičia očakávať?
Mnoho rodičov verí, že keď deti dosiahnu tínedžerský vek, dvere rodičovstva sa zatvárajú.
V skutočnosti je táto fáza dôležitejšia ako ktorákoľvek predtým. Práve v tomto období nás naši tínedžeri potrebujú najviac – potrebujú funkčný vzťah a dôveru, potrebujú vedieť, že sme stále ich bezpečným priestorom. V tejto knihe sa pokúšam previesť rodičov dánskymi princípmi úprimnej a starostlivej výchovy a ponúknuť aj praktické rady, ktoré im pomôžu zostať blízkymi svojim tínedžerom aj počas výkyvov adolescencie.
Iben Sandahl (zdroj: SIGNE BAY)V knihe píšete o morálnom kompase, ktorým sa riadite po celý život.
Morálny kompas je vnútorný zmysel, formovaný hodnotami, životnými skúsenosťami a intuíciou – ten vnútorný pocit, ktorý nám hovorí, čo je pre nás správne.
Ako rodičia, najmä rodičia tínedžerov, im však neodovzdávame hotový kompas – oni si začnú formovať ten svoj podľa toho, či my žijeme svoj vlastný život úprimne a s jasnými hranicami.
Tento kompas sa neformuje naraz, vtláča sa do nich postupne už od detstva – vďaka hodnotám, podľa ktorých žijeme, rozhodnutiam, ktoré nás vidia robiť, a dôvere, ktorú im dávame.
Nevedieme ich tým, že ich kontrolujeme, ale tým, že sme s nimi. Ukazujeme im, ako vyzerá život naplnený porozumením a rešpektom, a dávame im priestor nájsť si vlastnú cestu, ktorá má korene v niečom hlbšom, v niečom, čo zažili a precítili počas vyrastania.
Je takýto kompas univerzálny pre celý svet?
Verím, že kapacitu na to má. Vnútorný zmysel pre to, čo je správne a nesprávne – zakorenený v empatii, spravodlivosti a integrite – existuje vo všetkých nás. Ale to, ako sa vyvíja, závisí od kultúry, skúseností a spôsobu, akým sme boli vychovávaní.
Tento kompas pomáhajú formovať hra, dôvera, empatia, autentickosť, sloboda či zodpovednosť. Keď vychovávame s otvorenosťou a rešpektom, pomáhame našim tínedžerom naladiť sa na vnútorný hlas, ktorý ich bude viesť aj po tom, ako sa od nás vzdialia.
Takže aj keď morálny kompas nemusí vyzerať rovnako po celom svete, verím, že je to niečo, čo si každý, nielen mladý človek môže vytvoriť – najmä, keď je vychovávaný v prostredí, ktoré si váži spojenie, individualitu a ľudskosť.
Iben Sandahl (zdroj: JULIA SANDAHL)Boli tínedžeri kedysi iní ako tí súčasní?
Áno aj nie. Tínedžeri dnes prechádzajú rovnakou základnou cestou ako tí v minulosti: hľadajú identitu, posúvajú hranice a chcú spojenie. Ale svet okolo nich sa zmenil.
Dnešní tínedžeri vyrastajú v rýchlom, digitálnom svete plnom neustáleho prísunu informácií, porovnávania a tlaku – často bez priestoru len jednoducho byť. Nie sú slabší alebo horší, ale vyvíjajú sa za veľmi odlišných podmienok. A to si od nás dospelých vyžaduje viac empatie a prítomnosti.
Mládež má často progresívnejšie myslenie ako rodičia a ich okolie. Viac sa zaujímajú o rodové témy, ochranu životného prostredia, sú odolnejší proti hoaxom. Prečo to tak je? Čo sa od nich môže rodič naučiť?
