Ste zástancom filozofického pesimizmu, podľa ktorého nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie? Samozrejme, nemyslím na výčiny súčasnej slovenskej vlády, ktorú môžeme vnímať ako nepodstatný a nepatrný dočasný otravný hmyz na hnijúcom ovocí celej planéty. Zdá sa však, že technológia umelej inteligencie je výstrelom zo štartovacej pištole pre civilizáciu kamikadze.
Kniha mesiaca - Hana Kubátová: Kde líšky dávajú dobrú noc Čítajte V Terminátorovi sme videli Skynet v deštruktívnej akcii, v Kubrickovom filme 2001: Vesmírna Odysea ovládol náš svet počítač HAL 9000. Podľa filmárov to vedie ku katastrofe, ale vlastne len z pohľadu ľudstva, život pôjde ďalej aj bez homo sapiens.
Slovo nexus znamená vzťah, spojitosť, súvislosť. Toto pôvodne latinské slovo použil na označenie svojho nového a po pravde neveľmi optimistického diela historik, filozof a profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme Yuval Noah Harari. Kniha Nexus (prel. Z. Jánska, Aktuell 2025) nesie podtitul Stručná história informačných sietí od doby kamennej po umelú inteligenciu. V texte Harari skúma, ako informácie formovali ľudské spoločnosti, ako ovplyvňujú pravdu, moc, naše vnímanie reality a naše rozhodovanie. A hovorí aj a najmä o budúcnosti ľudstva v spojitosti s existenciálnymi hrozbami, ktoré prináša rýchly rozvoj AI.
Sme naivní?
Určite by sme nechceli, aby sa slovo naivní použilo práve na nás, ľudí, ktorí v 21. storočí predsa majú svet vo vrecku v podobe smart telefónu, cestujú po svete a rozlišujú medzi suši a bolonskými špagetami. Čo však znamená byť to, že sme naivní, z pohľadu informácií?
Práve tomu venuje úvod svojej najnovšej knihy Yuval Noah Harari. Náš ľudský omyl totiž vychádza z naivnej viery, že čím viac máme informácií, tým sa budeme viac a viac blížiť k pravde. Veď predsa tí v dávnoveku nemali informácie, a preto nevedeli, že Zem obieha okolo Slnka, nemali lietadlá, nenavštevovali Mesiac a neočkovali sa.
Dnes máme k dispozícii viac informácií na dosah ruky, než bolo kníh v Alexandrijskej knižnici pred dvetisíc rokmi. A predsa máme množstvo ľudí, ktorí veria plochej zemi, chemtrails, sprisahaniu filmárov z Hollywoodu, ktorí nakrútili falošné pristátie na Mesiaci, a boja sa, že ich očkovanie premení na kukuricu.
Naivná, podľa Harariho, je naša predstava, že s množstvom informácií sa viac blížime k pravde. A zároveň upozorňuje, že druhou úspešnou teóriou je to, že moc si privlastňuje informácie tak, aby ich vydávala za neomylnú pravdu.
Náboženskú (Biblia sa nemýli!) i politickú (Putin sa nemýli!). Súboj medzi mocou uzurpujúcou si pravdu a naivnou vierou, že pravda zvíťazí a preoseje sa cez to množstvo informácií, dokumentuje v prvej časti knihy Nexus na viacerých príkladoch, ktoré – ako sme už u Harariho zvyknutí aj z jeho predchádzajúcich kníh Sapiens, Homo Deus či 21 lekcií pre 21. storočie – sú neraz nápadité interpretácie známych historických faktov.
A práve to je na Harariho diele zaujímavé: jeho schopnosť ukázať udalosti, dejiny, fakty v novom svetle, prerozprávať náš príbeh človeka nanovo. Odrazu tých stotisíc rokov našej premeny z prírodných lovcov a zberačov na osemmiliardovú masu civilizácie digitálneho sveta vyzerá trocha inak. A svetlo na konci tunela, ktorým sa rútime?
Harari je zástancom toho, čo sa nazýva samoopravné mechanizmy a je súčasťou našej ľudskej spoločnosti v prípade demokratických štátov. Ak sa vláda mýli, sú tu médiá, súdy, vedci, občania, ktorí na to upozorňujú.
