V českej literatúre sa vedú vojny – otvorené aj skryté – v zákopoch, ktoré väčšinová spoločnosť často ani nezaznamená.
Predstava plachých akademikov ukrytých za knihami je hlboko zakorenená. Možno ju šíria aj samotní literáti svojimi vyjadreniami typu „chcem len písať a čítať“. Radi sa navyše odvolávajú na osamelosť tejto činnosti – a tá je nepochybná. No predstava, že vedie k plachosti, je mylná. Keď sa osamelé vlky dostanú von, menia sa skôr na krvilačné beštie než na krotké psíky.
Nórski spisovatelia dominovali na knižnom veľtrhu v Lipsku Čítajte Prvá spam zložka: piecka
Samozrejme, na prvý pohľad to nebýva vidieť – predsa len žijeme v civilizovanej spoločnosti. No škriepky sú jej neodmysliteľnou súčasťou, a literatúra nie je výnimkou. Básnik a kritik Jiří Karásek ze Lvovic riešil nepríjemné recenzie po svojom – hádzal ich do pece. S kamarátom tento zvyk žartovne prirovnávame k prvej spam zložke.
Jaroslav Hašek, známy bohémskym životom a anarchistickými sklonmi, mal konflikty s viacerými literátmi. Stanislav Kostka Neumann ho po odchode z komunistickej politiky označil za „zradcu proletárskej revolúcie“, básnik Karel Toman zas za „zradcu národa“ – a po vojne mu v kaviarni odmietol podať ruku. Aj takéto nepriateľstvá prispeli k Haškovmu úniku do Lipnice, kde ako outsider napísal Švejka. Malo to aspoň literárny prínos.
Milan Kundera je pravdepodobne najznámejším českým spisovateľom vo svete, no doma jeho meno dodnes vzbudzuje rozpaky – minimálne medzi akademikmi z Ústavu pro českou literaturu. Niektorí nevedia vystáť ani len zmienku o ňom. Prečo? Tvrdia, že v románe Žart vykradol nápady Karla Pecku – a ešte si dovolil napísať ich horšie. A to sa v literárnych kruhoch neodpúšťa.
Energie mládí – modrost knih!“ bolo heslo 30. ročníka Světu knih (zdroj: archív Svetknihy.cz)Meranie úspechu v literárnom svete
A čo súčasná literatúra? Vojny medzi spisovateľmi sa vedú stále, v zákopoch. Najlepšie to vidieť na literárnych festivaloch, kde sa na malej ploche stretne pestrá zmes autorov – rôznych štýlov, žánrov a, čo je najpodstatnejšie, rôznych úrovní úspechu. A tu prichádza zásadná otázka: čím sa vlastne meria spisovateľský úspech?
V českom kontexte existujú dve hlavné meradlá spisovateľského úspechu: predajnosť alebo prestížna cena – prípadne aspoň nominácia. Na Slovensku je to Anasoft litera, v Česku zase Magnesia Litera, ktorá má vďaka podpore štátu a zároveň aj od komerčnej značky Karlovarských minerálnych vôd oveľa väčší mediálny dosah.
