Obraz bezpečnej kresťanskej krajinky pod krídlami ríšskeho nacistického orla je falošný
Hriešnik ako každý iný. Autobiografia o Františkovi je manifestom nádeje Čítajte Slovensko sa so svojou históriou nechce vyrovnávať. Radšej si klameme, vytvárame falošné ilúzie či interpretujeme zjavné chyby ako nevyhnutnosť, inak sa prosto nedalo. Naša národná mytológia je v rozpore s historickými faktmi. Prečo? Lebo naša chiméra histórie nie je rozprávaním o zlých uzurpátoroch, ale rozprávkami o dobrom slovenskom človiečiku, ktorému ubližovali. Zlí boli tí hore, tí inde, tí cudzí.
A my sme len ako ťapákovci sedeli na priedomí a oči si šli vyočiť, čo sa to vlastne deje. A už keď to bolo naozaj zlé, tak sme tie oči zatvorili a premýšľali, ako to povieme ostatným, že my nič, my muzikanti.
Čítanie knihy Hany Kubátovej, slovenskej historičky pôsobiacej na Karlovej univerzite v Prahe, Kde líšky dávajú dobrú noc (N Press 2025) s podtitulom Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku je ďalším z dôležitých pokusov pozrieť sa do vlastného historického zrkadla a skúsiť si začať hovoriť pravdu.
Pravdu o tom, že nemalá časť našich nedávnych predkov sa veľmi aktívne podieľala na fungovaní fašistického slovenského bábkového štátu, ktorý sa tak veľmi chcel prikrývať podivnou perinou zneužitého kresťanstva a národnej hrdosti.
Dejiny pod dejinami
Hana Kubátová sa vo svojej knihe rozhodla „veľké dejiny“ nechať len ako nevyhnutný rámec, v ktorom sa pohybuje jej výskum. Ponorila sa totiž do dokumentov, ktoré odhaľujú fungovanie drobných úradníkov, reprezentantov moci, kňazov v dedinách a mestečkách na vzdialenom konci vtedajšieho Slovenska, v oblastiach Spiša, Šariša a Zemplína.
Začína vznikom samostatného štátneho útvaru, ktorý po rozpade Československej republiky a okupácii veľkej časti južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarskom zostal v riadení domácej politickej reprezentácie.
Príbeh formovania nového štátneho útvaru z pohľadu pôvodne veľmi pestrej konfesijnej aj národnostnej časti, akou je východ Slovenska dodnes, je obrazom snahy o napasovanie novej ideológie falošného a ideologizovaného nacionalizmu do regiónu storočia sa vyvíjajúceho ako taviaci sa kotol rozhrania medzi západnou a východnou – Európou, cirkvou, civilizáciou.
Zneužitie jazyka kresťanstva v ideologickom boji a prekrútenie základných morálnych posolstiev dopĺňala hrubá sila, tieň nemeckej orlice, ktorej sa slovenské politické vedenie podkladalo s cieľom udržať sa pri moci. A to podkladanie sa malo často podobu nadpráce a úslužnosti v snahe vyhovieť a predbiehať sa vo vykonávaní predpisov viac, ako si to sám protektor predstavoval.
Hana Kubátová postupne vykresľuje úslužnosť regionálnych členov Hlinkovej strany a Hlinkovej gardy, ktorí s vidinou vlastného prospechu udávali, donášali, aktívne spolupracovali s tajnou službou najmä s pragmatickým cieľom zabezpečiť si výhodnejšie pozície, získať viac na arizácií, zlepšiť si postavenie v štátnej správe, dostať sa k pozemkom.
