Časť proruskej politickej scény, názorového spektra a ďalších skupín na Slovensku začala hazardnú hru so Slovenskom, a ak dôjde k výstrelu v tejto ruskej rulete, nemusí to naša krajina prežiť. Tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov, ktorý spolu s tímom spoluautorov vytvoril pôsobivú publikáciu o základnom rozpore medzi zahraničnopolitickými prioritami Slovenska a činnosťou domácich aktérov ruského vplyvu. Všetky články z magazínu o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk

Všetci vieme, čo je ruská ruleta, videli sme filmy, čítali sme o nej, poznáme viaceré príbehy, ale čo znamená pojem ruská ruleta v kontexte vašej knihy?
Je to, samozrejme, metafora, poznáme túto legendárnu hazardnú hru, v ktorej ide o prežitie a smrť jedného zo súperov. So Slovenskom sa podľa mňa teraz hrá podobná hra, keď časť politickej scény, názorového spektra a ďalších skupín na Slovensku začala hrať hazardnú hru so Slovenskom, a ak dôjde k tomu výstrelu, tak to nemusí naša krajina prežiť.
Čo myslíte tým výstrelom? Je ním odchod Slovenska z Európskej únie, odchod z NATO, vytvorenie autokratického režimu na Slovensku, nekompatibilného s týmito organizáciami?
Môže to byť presne toto. Ten proces sa už začal, červená línia bude prekročená vtedy, keď naše vzťahy s Ruskom začnú mať formatívny charakter, čiže všetko, čo sme tu po roku 1989 zaviedli, tzn. demokratický režim, trhová ekonomika, sociálny systém, stabilné hranice, proste všetko to najlepšie, čo sa v tejto krajine mohlo odohrať po vstupe do Európskej únie a vďaka nášmu členstvu v NATO, toto všetko prestane mať doterajší význam a bude v podstate marginalizované užšou spoluprácou s Ruskom.
Môžeme špekulovať, ako spojenectvo s Ruskom bude čoraz väčšmi ovplyvňovať náš vývoj a každodennú situáciu. Myslím si, že kroky k tomu sa už urobili, za jeden z viditeľných krokov považujem, že nie sme súčasťou takzvanej „koalície ochotných“.
Táto koalícia by asi nevznikla, keby napríklad Maďarsko a Slovensko nezaujímali odlišný postoj v otázkach jednak podpory Ukrajiny, ale aj formovania novej bezpečnostnej architektúry Európy.

Premiéra Fica už na tieto rokovania ani nepozývajú.
Nová bezpečnostná architektúra bude do istej miery hybridná, okrem členských krajín EÚ tam môžu byť Veľká Británia, Nórsko a možno dokonca aj Švajčiarsko. Všeličo sa mení, pred pár rokmi ešte Švédsko a Fínsko neboli v NATO a už sú.
Postupne nás izolujú aj viditeľné kroky ako návštevy Roberta Fica a našich poslancov v Moskve, či rôzne vyhlásenia svedčiace o tom, že súčasná vládna koalícia je väčšmi naklonená spolupráci s Ruskom než povedzme čerpaniu výhod nášho členstva v EÚ. Takže táto metafora o ruskej rulete znázorňuje situáciu, do ktorej sa naša krajina dostáva, hazardovanie súčasnej koalície s osudom Slovenska.
Hovoríte, že zámerom tejto publikácie je „poukázať na základný rozpor medzi zahraničnopolitickými prioritami Slovenska na jednej strane a činnosťou domácich aktérov ruského vplyvu na druhej strane“. Zrejme treba aj povedať, kto sú tí domáci aktéri, pretože keby išlo o nejaké periférne skupiny, neznamenalo by to veľa pre základnú orientáciu Slovenska. A čo teda z tohto základného sporu vyplýva?
Najsilnejšími aktérmi proruského vplyvu sú najvyšší ústavní činitelia, predovšetkým premiér Robert Fico, členovia vlády za Smer, poslanci SNS, najmä jej predseda Andrej Danko, podpredseda NR SR Tibor Gašpar... Práve oni systematicky šíria ruský vplyv a to nielen vo výrokoch, čo sa odráža aj na názoroch napríklad voličov Smeru v rôznych otázkach a postojoch.
Podľa jedného z posledných prieskumov napríklad iba päť percent voličov Smeru by si želalo, aby v tejto strašnej vojne zvíťazila Ukrajina a väčšina je na strane Ruska... V Smere nikdy jasne nedominovali prozápadní voliči, strana oscilovala okolo mainstreamu s miernou odchýlkou, ale za posledné tri, štyri roky, od agresie Ruska proti Ukrajine, zásluhou proruských postojov vedenia Smeru sa ich volič absolútne rusifikoval.

A už nejde len o univerzálne proruské vyjadrenia, ale aj konkrétne prejavy, ktoré hovoria o tom, že by sme mali byť pripravení na vystúpenie z Európskej únie, naposledy to verejne deklarovala europoslankyňa Laššáková, že by sme mali vedieť, ako sa dá vystúpiť z EÚ.
Mňa sa často pýtajú zahraniční kolegovia aj novinári, čo je v pozadí príklonu Roberta Fica a strany Smer k Rusku. Podľa ich interpretácie ide predovšetkým o snahu osloviť proruských voličov, ale ja sa pýtam, ako je možné, že ten volič sa stal takým proruským.
Ten motív tam však určite je...
Áno, ten motív jestvuje, ale nepoznám ani jedného politika, v žiadnej krajine, ktorý by robil takéto veci. Hovorí sa, že keď je Robert Fico v Bruseli, je prozápadný, a keď príde domov, je proruský. Nie, Robert Fico je proruský od samého začiatku svojej kariéry v strane Smer, vždy sa vyjadroval pozitívne o Rusku...

Akurát to nebolo až také viditeľné a až také nebezpečné ako teraz, počas vojny na Ukrajine.