Nie každá láska vyvrcholí happyendom. Niekedy tajná túžba po šťastí môže viesť do pekla izolácie, týrania, poníženia. Príbeh vzťahu Emy a Mareka z knihy slovenskej autorky Anny Metisovej Ťažký stav beztiaže nie je ľahké čítanie a s postupujúcimi stranami sa budete cítiť možno aj zle. Naozaj takýto vzťah môže existovať? Naozaj dokáže byť človek k človeku taký zlý a pritom tvrdiť, že je to láska? Všetky články z Magazínu o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk
Anton Heretik: Zmyslom mojej práce je dodávanie nádeje Čítajte Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o domácom násilí? A dokonca ani nie tak o fyzickom násilí, ako o psychickom týraní?
Priznám sa, nebol to celkom môj nápad. Myšlienka napísať knihu o partnerskom násilí vzišla od kamaráta, ktorý je zhodou okolností psychológom, a istý čas pracoval s obeťami alebo svedkami domáceho násilia. Keď mi vyšla prvá kniha, spýtal sa ma, či by som sa nechcela venovať aj takejto téme.
V prvom momente som takýto nápad odmietla, zdalo sa mi to ako veľmi náročná téma na spracovanie. Navyše, v podstate som o problematike nevedela až tak veľa.
Neskôr mi to však začalo vŕtať v hlave. Mala som už premyslený námet na knihu a akosi sa mi téma partnerského násilia začala viac pozdávať a pasovať do tohto príbehu.
Nakoniec som sa pod podmienkou, že mi s tým pomôže, rozhodla, že sa do toho pustím. Pomohol mi zorientovať sa v problematike partnerského násilia a pochopiť psychológiu ľudí, ktorí sú týraní, i tých, čo majú násilnícke sklony. Neustále som s ním konzultovala dej knihy a on ma usmerňoval.
Ľudia majú schopnosť opakovať chyby svojich rodičov. V podstate to, že hlavná hrdinka Ema vyrástla s násilím v rodine, ako keby opakovalo stereotyp, keď sa dala dokopy s takým istým typom muža.
V podstate áno, no presný vzorec, ako sa niekto stane obeťou, neexistuje. Ema sa snaží žiť obyčajný život, keď jej doň vstúpi Marek. Aj keď sa ich vzťah začne konfliktom, postupne si k Marekovi buduje dôveru, zapáči sa jej a nevníma signály, ktoré vysiela.
Zo začiatku je to dokonca akoby príbeh o zlom chlapcovi, ktorý má dobré srdce. Prvé strany príbehu vyzerajú takmer ako klišé, Marek je ten „zlý, arogantný“, ale všíma si Emu. A ona nadobudne dojem, že pod maskou drsniaka sa skrýva dobré srdce.
Čitateľom som možno dávala trošičku nádej, že nakoniec všetko dobre dopadne. Postupne však u čitateľov môže rásť podozrenie, že jeho správanie nie je v poriadku a na ich vzťahu je niečo nezdravé. Aj na zdanlivo nevinných činoch, akým bolo napríklad prekvapenie, keď Emu vzal na turistiku, alebo organizovanie ich voľného času, možno badať počiatky manipulácie.
Pôvodné Emine korene sú spojené aj s fyzickým násilím. Vzťah Emy a Mareka postupne vyrastá ako psychické násilie, manipulácia. Toto je možno aj častejšia forma násilia v partnerskom živote, nie? Existujú u nás štatistiky o domácom násilí?
Existujú nejaké štatistiky a odhady, neodrážajú však reálny stav. Veľa obetí domáceho násilia sa nikdy neozve. Boja sa. Navyše pri fyzickom násilí vidno modriny a iné zranenia, kým psychické násilie je ťažšie rozpoznateľné a náročnejšie na dokazovanie. V nezdravom vzťahu sa manipulácia často posúva po krokoch.
Typické je, že manipulátor postupne izoluje svoju obeť od okolia a zbaví ju jej sociálnych väzieb. Pod heslom akejsi lásky chce byť čoraz viac majetnícky, robí si nárok na jej čas, ničí všetky ďalšie väzby a buduje svet, v ktorom sa stavia do úlohy jej ochrancu. A to sa deje aj v tomto príbehu, obeť sa dostane do situácie, keď je natoľko zmanipulovaná, že ani nevie odísť od agresora.
Dá sa povedať, že je tam niečo ako štokholmský syndróm, že do istej miery chce obeť vyjsť v ústrety väzniteľovi, ba dokonca sa bojí opustiť ho?
Aj keď sa povaha pri štokholmskom syndróme môže podobať na dynamiku v domácom násilí, nemyslím si, že ide o to isté. Obeť a agresor vstupujú do oboch situácií v inej pozícii. Pri štokholmskom syndróme je zväčša najskôr obeť obeťou a násilník násilníkom a až potom sa vytvorí puto od obete k násilníkovi. Tu je to opačne, tu je najskôr vzťah a ak tam aj je zo začiatku nejaké násilie, obeť si ho spočiatku neuvedomuje.
Hlavná hrdinka Ema je, predpokladám, poskladaná z obrazov rôznych prípadov, o ktorých ste sa rozprávali s psychológmi. Existuje čosi ako typológia tyrana či týranej osoby? Kedy hrozí, že sa človek stane obeťou?
