Anton Heretik: Zmyslom mojej práce je dodávanie nádeje

Forenzný psychológ a súdny znalec Anton Heretik nepíše o príjemných veciach. V najnovšej knihe príbehov zo svojej praxe píše aj o doteraz nevídaných podobách zla. Môžu prekvapiť i vytrénovaného čitateľa. Napriek všetkému zostáva profesor Heretik človekom nádeje. Rozpráva nielen o najnovšej knihe Mágia ako zdroj zla, ale otvorene hovorí o dôvodoch svojej verejnej angažovanosti. Všetky články, podcasty a knižné novinky z Magazínu o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Helen Fieldingová: Humor, láskavosť a priateľstvo vás môžu previesť cez tie najťažšie časy Čítajte 

Vo svojej najnovšej knihe sa venujete magickému mysleniu ako jednej z príčin kriminálnych činov. Píšete o známych prípadoch kanibalizmu aj terorizmu, neopätovanej láske či trestných činoch súvisiacich s náboženskými sektami. Dokáže vás v praxi súdneho znalca ešte niečo prekvapiť?

Za 45 rokov som si veľakrát povedal, že ma už nič neprekvapí. A potom sa objavil nový prípad ešte bizarnejší motiváciou páchateľa či vykonaním činu. Najviac ma fascinuje rôznorodosť osobností ľudí, ktorých vo svojej praxi stretávam. A to sa netýka len forenznej psychológie, ale aj psychoterapie.

Mám za sebou dlhú akademickú dráhu. S kolegami som sa venoval rozsiahlym empirickým, epidemiologickým výskumom, napríklad o rozšírení depresií, neuróz, pitia alkoholu na Slovensku. Splnil som aj povinné akademické jazdy hrubými učebnicami forenznej či klinickej psychológie. Ale postupne – asi to bude vekom – ma očarenie veľkými dátovými súbormi prešlo. Vrátil som sa k podstate aplikovaného psychológa, ktorý sa stretne ako znalec či terapeut s jedným človekom a je fascinovaný jeho osobitosťou.

Anton Heretik

Preto som si vymyslel vlastný projekt marginálnej psychológie. Vždy si vyberiem jednu tému (zlo, sny, narcizmus, dobro, humor, smrť, mágia) a pokúsim sa zhrnúť, čo na túto tému napísali kolegovia aj spisovatelia. Podstatou sú príbehy konkrétnych ľudí, kazuistiky, ktoré sú fascináciou jedinečnosťou, teda tým, čo ma znovu a znovu prekvapuje.

Na tejto ceste ma sprevádza manželka Andrea, ktorá je psychiatrička a spoluautorka a ilustrátorka niektorých kníh z marginálnej psychológie.

Prečo marginálnej?

Ako napísal filozof Henri Bergson o humore: musíme sa mu venovať nie preto, že ide o vec veľmi vážnu, ale s úctou, ktorú sme povinní všetkému, čo žije.

Mágia je metaforou všetkého iracionálneho v ľudskej mysli. Dlho sme si mysleli, že smerujeme k osvietenejšej a slušnejšej spoločnosti. Namiesto toho bojujeme s hoaxami. Ľudia nedokážu odolávať klamstvám, konšpiráciám a propagande. Môže sa to ešte viac pokaziť, alebo sa po vrchole krízy vrátime späť k normálnosti?

Normalita je vždy definovaná dobou – čo je v spoločnosti časté, aké sú normy a tabu a čo pomáha prežiť. Nestačí sa nad iracionalitu povzniesť, kritizovať ju, prípadne zosmiešňovať.

Anton Heretik

Musíme sa zamyslieť nad tým, prečo nás evolúcia vybavila pohotovosťou k magickému mysleniu, prežívaniu a konaniu. Ako odborníci sa zamýšľame nad tým, čo vo fungovaní našich psychických procesov a stavov (myslenie, emocionalita, predstavivosť, medziľudské správanie) robí takými rizikovými, že podliehanie mágii. A kedy magické myslenie nadobudne patologické formy v podobe bludu. A prečo toľko historických osobností a vodcov boli abnormné osobnosti, ktoré aj pomocou magických prostriedkov manipulovali s davom a spôsobili toľko tragédií.

Vyzerá to ako náhoda, ale je v tom skrytá logika. Mágia venovaná širším spoločensko-mentálnym príčinám zla vyšla krátko pred tým, ako ste spolu s kolegom Jozefom Haštom iniciovali stanovisko odborníkov k spoločenskej situácii. Neoľutovali ste to?

Neoľutovali. Stále sme presvedčení o tom, že máme právo sa vyjadrovať verejne, nielen ako obyčajní občania, ale aj ako odborníci k spoločensky významným témam.

Nikto nemôže zabrániť infektológom, aby sa vyjadrili k záverom experta na epidémie vybraného vládou, ktorý ani nie je špecialista z odboru a je známy konšpiračnými teóriami. A pracovníci v kultúre sa verejne vyjadrujú k deštrukčnému pôsobeniu súčasného ministerstva v jednotlivých umeleckých inštitúciách.

Ak sa teda ako odborníci na mentálne zdravie domnievame, že politické správanie a verejné vystupovanie premiéra má negatívny vplyv na duševné zdravie ľudí, tak máme právo sa k tomu verejne vyjadriť.