Sme obeťami vlastnej hlúposti? Alebo terčami politickej manipulácie, ktorej cieľom je rozložiť fungujúce demokratické inštitúcie? A prečo niektorým ľuďom (skupinám, štátom) demokracia vlastne nevyhovuje? Sú za všetkým peniaze? Čie? A dá sa proti hoaxom, klamstvám, lžiam a podvodom vo svete sociálnych médií vôbec niečo robiť?

Sloboda slova neznamená právo tvrdiť čokoľvek a neniesť za to žiadnu zodpovednosť. Lenže svet sociálnych sietí spôsobil, že sloboda slova a pravda sa vybrali každá iným smerom. Na sociálnych sieťach nevíťazia fakty, ale šokujúce informácie, dômyselné špekulácie, pestrofarebné lži, agresivita.
Čo s tým?
Kniha Davida Púchovského Republika hoaxu (Ikar, 2024) ukazuje pozadie toho, ako sa náš štát za tretej Ficovej vlády a ministra vnútra Kaliňáka rozhodol zatočiť s nebezpečným šírením hoaxov, lží, agresie a politických útokov namierených na štát. David Púchovský ako administrátor stránky Hoaxy a podvody Polície SR urobil kus dobrej práce pri boji s vírusmi klamstiev, lží, medzinárodnej aj domácej propagandy. Prežil dokonca neriadenú strelu rozkladu demokracie Matoviča.
Ale práve počas pandémie koronavírusu sa zradikalizovali politici, ktorí v túžbe po moci a vytvorení autokracie šírili tie najodpornejšie bludy, lebo im to prinášalo úspech a potlesk fanúšikov na sociálnych sieťach. A výsledok? K moci sa dostala ficovská hoaxová guerilla.

A to, čo kedysi Kaliňák a spol. vytvorili v Polícii SR pôvodne na obranu demokracie, stratilo obrovskú časť svojho náboja, pretože ľudia, ktorí proti hoaxom bojovali, sa stali nepohodlní. Odhaľovali manipulácie ruskej propagandy, upozorňovali na klamstvá šírené ideológmi a podporovateľmi zradikalizovaných politických strán.
David Púchovský o anabáze boja proti lži, klamstvu a nenávisti napísal poučnú knihu.
Klamstvo, lož a politika
Čo je to ten hoax? Zámerne šírená klamlivá správa, ktorej cieľom je prostredníctvom manipulovanej informácie a agresívnych názorov vyvolávať strach, chaos či zmenu správania spoločnosti.
Klamstvo a lož sú súčasťou ľudského spoločenstva od prapočiatkov našej existencie. A často lož, tú milosrdnú, alebo polopravdy, skrášlené reality či aspoň drobné nepravdy využívame na to, aby sme obrúsili hrany v konfliktných zónach napríklad v našich rodinách. Dokonca príbehy postavené na fikcii, čo je umelecký názov pre klamstvo a lož, utvárajú naše spoločenské bytie.
Stačí si spomenúť na vlka, ktorý sa rozprával s Karkulkou, a potom ju prehltol aj s babičkou, či chlapíka, čo premieňal vodu na víno. Takéto príbehy nestoja na faktoch, ale rozprávajú obrazne o morálnych hodnotách. A vnímame ich ako podobenstvo o dobre a zle.