Veľmi rád cestujem na miesta rozličným spôsobom spojené s knihami, literatúrou, poéziou a príbehmi. Z miest oficiálne uznaných UNESCO-m za mestá literatúry (Cities of Literature) som navštívil napríklad Prahu, Edinburgh, Reykjavík či Krakov. Z medzinárodnej skupiny knižných mestečiek (Book Towns), kde sa združujú malé mestá plné antikvariátov, zatiaľ len legendárny Hay-on-Wye vo Walese a holandský Deventer. Pravidelne chodievam za knižkami do Viedne či Brna, na Slovensku okrem rodnej Bratislavy a Košíc za najliterárnejšie mesto považujem Banskú Štiavnicu.
Jung Chang: Ľudia v Číne sa neodvažujú nahlas hovoriť o tom, ako zle Mao vládol Čítajte Túto jeseň ma pracovné povinnosti zaviedli na druhý koniec sveta, do Číny, a hoci za mesto literatúry bol v roku 2019 oficiálne vyhlásený Nanking (bývalé, južné hlavné mesto), v Pekingu (aktuálnom, severnom hl. meste) nachádzam literárne stopy doslova na každom kroku. Kaligrafia a básne sú na kameňoch v parkoch, na plagátoch v metre, na múroch budov... V najväčších a najkrajších budovách sídlia knižnice a kníhkupectvá.
Vo dvoroch a v parkoch sú malé antikvariáty s veľkými čitárňami, poličky s knihami sú aj na úradoch, v nemocniciach a v baroch. Výborná reštaurácia Mej-čou Tung-pcho neďaleko univerzity ponúka pikantnú sečuánsku kuchyňu a nesie pseudonym slávneho básnika z 11. storočia – Su-š´ho.
Viac než dva a pol tisíca kníhkupectiev
V čínštine vychádzajú milióny pôvodných kníh a všetko podstatné zo sveta majú preložené. V 22-miliónovom Pekingu s podporou štátu a mesta stále pribúdajú nové kníhkupectvá, momentálne ich je už vyše 2500 (250 špecializovaných), z toho asi 60 má predajnú plochu väčšiu ako 1000 m2.
Prekvapuje ma, že v pekinskom metre – dĺžkou trás najväčšom na svete – som zatiaľ videl jediného čitateľa klasickej papierovej knihy, a aj to sa ukázalo, že je môj odraz v okne. Ostatní čítajú v mobilných zariadeniach, do ktorých sa tu už presťahovala väčšina životných aktivít. Vyvažujú to nákupom krásnych zošitov a albumov. Zbierajú do nich pečiatky v historických chrámoch a palácoch.
Čitateľov som videl skôr na lavičkách v parkoch a v samotných kníhkupectvách, ktoré sú stále plné čitateľov. Pri prvej návšteve toho najbližšieho ma potešilo, keď som videl mnoho názvov v angličtine, nemčine či vo francúzštine.
Kníhkupectvo v dome Cchao Süe-čchina v botanickej záhrade (zdroj: autor)Po otvorení niekoľkých zväzkov som – sklamaný – pochopil, že sú v čínštine, len je tu dobrým zvykom uvádzať meno autora v latinke i originálny názov. Keď som sa študentom posťažoval, že som videl veľmi málo kníh v angličtine, smiali sa a odkazovali ma na nákupné aplikácie, kde sa dá rýchlo a lacno kúpiť takmer všetko na svete.
Nakupovať knihy online mi doslova nevonia, a tak som sa vybral do terénu opáčiť niekoľko kníhkupectiev. Niektoré sú súčasťou obchodných centier, ale častejšie sídlia v samostatných päťposchodových budovách. Ich súčasťou – okrem nekonečných regálov kníh – sú i výstavné priestory, knižnice, reštaurácie, kaviarne, papiernictva, predajne suvenírov, optiky i potrieb pre umelcov. V takom čitateľskom chráme sa dá príjemne pomaly stráviť celý deň, no i rýchlo pochopiť, aké možnosti otvára druhý najrozšírenejší jazyk na svete.
Sen o červenom pavilóne
Pri pohľade na rebríčky predajnosti kníh za posledné roky som si všimol, že tí istí autori okupujú popredné pozície veľmi dlho (neraz s viacerými titulmi) a s novými vydaniami sa zdvihne nová vlna záujmu a kniha, ktorá viedla pár mesiacov pred rokom, je na vrchole na pár týždňov opäť a znova. A sú to väčšinou kvalitní autori, napríklad nobelista Mo Jen (Život a smrť ma unavujú), aj u nás známy Jü Chua (Bratia; Siedmy deň) či autor populárnej sci-fi série Problém troch telies Liou Cch’-sin. Zo zahraničných sa dobre darí Hessemu (Siddhártha), Márquezovi (Sto rokov samoty) a Harper Lee (Nezabíjajte vtáčika).
Čo slovenských čitateľov pravdepodobne prekvapí, je prítomnosť čítankovej klasiky na najvyšších poschodiach rebríčka bestsellerov. Sám som sa o jej popularite presvedčil, keď som navštívil Čínsku národnú botanickú záhradu a v nej dom slávneho spisovateľa, autora Sna o Červenom pavilóne, Cchao Süe-čchina.
Interiér Pekinskej knižnice (zdroj: autor)Za základ literárneho kánonu považujú odborníci štyri klasické čínske romány: Príbehy z brehu jazera (pripisované Š´ Naj-anovi, 14. st.); Príbehy Troch ríš (autor Luo Kuan-čung, 14. st.); Putovanie na západ (u nás známe ako Opičí kráľ, a. Wu Čcheng-en, 16. st.) a Sen o Červenom pavilóne (Hong Lou Meng / Dream of the Red Chamber 1791).
