Adela Ostrolúcka je ako romantická víla, ktorá sa preženie životom asketického velikána Ľudovíta Štúra. Aký bol ich vzťah naozaj, to nevieme, ale veľmi pravdepodobne zviazaný zemianskymi konvenciami polovice 19. storočia. Mariana Čengel Solčanská sa rozhodla prerozprávať príbeh mýtického vzťahu panny Adely a národovca Štúra nanovo v románe Milenec Adely Ostrolúckej. Celý Magazín o knihách nájdete na www.magazinoknihach.sk
Čítajte viac: https://kulturnyzivot.sme.sk/c/23406162/hana-lasicova-tazko-mozete-niekomu-prikazat-aby-sa-nesmial.html?ref=tit
Hana Lasicová: Ťažko môžete niekomu prikázať, aby sa nesmial Čítajte Adela Ostrolúcka pôsobí v našich dejinách ako romantická nenaplnená láska Ľudovíta Štúra, ktorú navyše glorifikoval naivný román Ľuda Zúbka vydaný takmer pred osemdesiatimi rokmi. Vy ten obraz trocha staviate na hlavu a robíte z Ľudovíta Štúra nenaplnenú lásku Adely Ostrolúckej. Koľko toho vieme o ich skutočnom vzťahu?
Štúr bol mimoriadny fešák. Vysoký, tmavooký, dbal na seba, používal pomádu na vlasy, chodil k barberovi, dbal na manikúru, dobre sa obliekal, fajčil lepší tabak, dokonca používal voňavku a športoval. Nebol odkázaný umárať sa nenaplnenými túžbami, mal niekoľko príležitostí dobre sa oženiť a ako vzdelaný, slobodný a jazykovo vybavený scestovaný muž mal v polovici 19. storočia širokú škálu možností, ako mať sex.
Adela Ostrolúcka sa narodila vo vidieckom kaštieli v maličkej dedinke pri Zvolene, bola jednou z tisícok uhorských zemianskych dcér. Ustavične sama, nemala sestry, žiadne rovesníčky v bezprostrednej blízkosti. Dobová móda ju väznila zošnurovanú v korzete a krinolíne. Bez čepca, ktorý tienil tvár a bránil v periférnom videní, nemohla vyjsť na ulicu. Nikdy nesmela byť bez gardedámy v prítomnosti cudzieho slobodného muža. Nikdy ju nik neobjal, nepobozkal, nepomiloval. Vysoký, vyšportovaný Štúr, ktorý akoby vyskočil z dobrodružného románu, jej podľa môjho názoru zdevastoval srdce.
V prípade Ľudovíta Štúra je toho známe podstatne viac. Vykreslili ste ho ako zapáleného rečníka, aj arogantného vodcu, spočiatku zjemneného a samoľúbeho romantika, neskôr viac sebaľútostivého vyvrheľa. Opäť sa natíska otázka: historické fakty či románová fikcia?
O Štúrovi nám jeho súčasníci a priatelia zanechali obrovské množstvo referátov, v ktorých ho väčšinou oslavovali, čo sa vlastne aj patrilo. O mŕtvych len dobre a najmä o takých, ktorí sa bezo zvyšku odovzdali ideálu bojovať, a to doslova, za budúcnosť národa.
Keď sa dva dni pred Vianocami vybral do chotára na osudnú poľovačku, mal štyridsať rokov. Bol vlastne bez relevantného príjmu, bez úspor, pomáhal švagrinej v Modre živiť bratove siroty, cítil sa nepochopený a neuznaný. Bol zatrpknutý a pohrúžený do svojho žiaľu. Stíhala ho rana za ranou.
Zomrela Adela Ostrolúcka, Ján Hollý, Ján Kollár, zomrel mu brat, otec i mať. Jozef Miloslav Hurban ho opisuje ako prchkého a sarkastického. Že nebol empatický a posudzoval ľudí veľmi prísne. Hurbanove spomienky na Štúra boli pre mňa mimoriadne dôležité. Presvitá cez ne osoba z mäsa a krvi.
Mariana Čengel Solčanská (zdroj: Marko Erd)Vráťme sa k Adele Ostrolúckej. Podľa všetkého bolo toto dievča z lepšej šľachtickej rodiny, na vtedajšie pomery celkom vzdelané, aj keď do škôl nechodila, ale osamelé, odtrhnuté od života. Ako sa vám písalo o žene, o ktorej vieme veľmi málo?
