Píše sa rok 1901 a na ostrove Mingéria – kdesi medzi Krétou a Cyprom, ale na skutočnej mape ho budete hľadať márne – vypukol mor. Ostrov, ako to už je v Stredomorí zvykom, obývajú aj grécki kresťania aj moslimskí Turci, ale aj ľudia, ktorí sa vidia v Európe, vo vede, v poznaní a k tomu domáci Mingéričania, ktorí sa cítia národom samým o sebe, s vlastnou minulosťou a jazykom. Celý magazín o knihách nájdete na https://www.magazinoknihach.sk/
Hľadanie lepšieho Slovenska Čítajte A táto ostrovná zmenšenina celej rozpadajúcej sa Osmanskej ríše sa premenila na pozadie magického príbehu plného vášní, zrážky modernej medicíny a povier, obviňovania, nenávistí, vrážd, justičných omylov, propagandy, lásky a vášne. A nebol by to jediný turecký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk, ak by z toho nevyčaroval vskutku zamotaný a napínavý príbeh, ktorý miestami zamrazí aktuálnosťou a občas pobaví karikatúrami moci, ktorá je aj dnes rovnako hlúpa, agresívna a bojí sa kritikov či diskusie.
Román Morové noci (prel. O. Havrilla, Slovart 2024) vyšiel v originálnom tureckom vydaní uprostred koronavírusovej pandémie v roku 2021 a nechtiac tak karikoval aj ľudskú hlúposť, neochotu racionálne sa rozhodovať, rešpektovať odporúčania autorít. Ach, máme aj my dodnes svoje skúsenosti s ľudskou hlúposťou pokúšajúcou sa negovať vedecky podložené fakty o epidémiách, ochoreniach, očkovaní, ale to len poznámka na okraj faktu, že karikatúry nafúkaných štátnych úradníkov sa nemenia ani v čase a ani v rôznych krajinách.
Camusovské korene
Keď vyšli Morové noci, kritika prirovnávala Pamukovo rozprávanie k legendárnemu apokalyptickému dielu Alberta Camusa Mor.
