Spisovateľ František Kozmon je známy svojimi detektívnymi románmi. V jeho novej knihe Hľadanie Adama však detektívi nepátrajú po nezvestnom Adamovi. Ide o osobnú spoveď autora o hľadaní seba samého vo svete, ktorý vám hovorí, že sami sebou nemáte byť.

Pri čítaní knihy cítiť veľkú beznádej hlavného hrdinu. Kvír človek, objavujúci svoju sexualitu vo veľmi konzervatívnom prostredí. Bola práve toto vaša motivácia napísať túto knihu?
Ja sám som kvír, ale vždy to bolo pre mňa oddelené. V zmysle, je to moje súkromie a to, že píšem knihy, s tým nesúvisí. Nebolo to niečo, čo som mal potrebu vyhlásiť do sveta. Ale niektoré reakcie verejnosti na tragédiu spred Teplárne ma osobne šokovali. Nie som ani ten typ človeka, ktorý by trávil veľa času na sociálnych sieťach, čítal príspevky a komentáre, ale vtedy som sa zavrel do bubliny, sledoval vývoj situácie, klikal na príspevky a čítal komentáre pod nimi. Nikdy som na nič nereagoval, lebo nemám potrebu vyjadrovať sa nahlas, alebo sa pohádať s ľuďmi na internete, zasiahlo ma však, ako niektorí ľudia dokážu vyjadrovať nenávisť voči kvír komunite aj v takejto ťažkej a tragickej situácii.
Najhoršia pre mňa bola reakcia mamičky, ktorá mala na profile fotografiu so svojimi dvoma deťmi. Komentovala, že keby to o nich zistila, vyhodila by ich z domu. Uvedomil som si, že zďaleka na tom nie sme tak dobre, aby sme si mohli povedať, že sme moderne fungujúca a tolerantná spoločnosť. A to ma presvedčilo, aby som skúsil urobiť krok za seba. Ako autor, ktorý už píše a publikuje dlhšie roky, a tak som začal pracovať na Adamovi.

Adam, hlavný hrdina, pochádza z veľmi špecifického prostredia. Jeho rodičia sú súčasťou náboženskej sekty. Nejde teda o veľmi bežnú rodinu. Prečo ste si vybrali práve takéto netradičné, úzko špecifické prostredie?
Veľa vecí z Adama vychádza z reálií a vecí, čo sa stali. Ale úprimne, Adam, na základe ktorého je to napísané, pochádza z klasickej kresťanskej rodiny. Keď som však dával dokopy príbeh, niektoré veci som chcel modifikovať, aby neboli priamo naviazané na skutočnosti, ktoré sa stali. Zároveň som sa bál reakcie typu „Ale kresťania nie sú takí zlí. Oni nie sú proti kvír ľuďom.“ Samozrejme, že niektorí sú a niektorí nie. Mal som potrebu sa od toho v tomto smere odkloniť a ísť na to trochu špecifickejšie a vyhrotenejšie. Aj keď som vieru, v ktorej Adam vyrastá, nezadefinoval priamo, vychádza z reálií, ktoré som si naštudoval. Len som chcel byť viac špecifický vzhľadom na skúsenosť.
Takže vyhnúť sa nejakej stigmatizácii?
Áno, priznávam sa, že som sa zbabelo chcel vyhnúť konfrontáciám.
Sú niektoré postavy inšpirované skutočnosťou?
Veľmi veľa postáv je inšpirovaných skutočnosťou. Veľmi veľa situácií je inšpirovaných skutočnosťou. Je tam veľmi veľký kus reality. Ale zároveň je veľa vecí upravených tak, aby sa v tom tie postavy vyslovene nespoznali. Alebo aj keď sa spoznajú, aby nemali dôvod mi to vyčítať.

V knihe sa spomína internetová zoznamka, ktorá je niekedy jediným nástrojom kvír ľudí (najmä v menších mestách) mať milostný život. V knihe sa k nim staviate s veľkým odstupom. Zničili podľa vás internetové zoznamky pojem lásky? Predovšetkým v kvír svete?
Ja som pätnásť rokov zadaný. Na internetovej zoznamke som nebol ani nepamätám, takže neviem, ako vyzerajú v súčasnosti. Musím podotknúť, že ja som svojho partnera, s ktorým som dodnes, spoznal na zoznamke, ktorú spomínam aj v knihe. Ale vo všeobecnosti a z mojej skúsenosti môžem skonštatovať, že online zoznamovanie je náročnejšie. A práve tá náročnosť vyvoláva v ľuďoch dezilúziu a vytvára nabaľujúci sa efekt – prestávajú sa pokúšať o niečo dlhodobé, nestrácajú čas a riešia „tu a teraz“. To znásobuje a zvyšuje šance, že tam stretnete viac „idiotov“. Pričom niektorí ani nemuseli pôvodne byť idioti, ale stali sa z nich, lebo si zažili svoje.