Je naozaj téma homosexuality taká dôležitá pre spoločnosť, aby sa o nej viedli diskusie, aby sa písali knihy, nakrúcali filmy, robili divadelné predstavenia? Je to naozaj téma, ktorú potrebujú nastoľovať ako tzv. hodnotovú tému politici a političky? Má rozdeľovať spoločnosť až tak, aby sa ľudia báli vyjsť na ulicu len preto, že majú niekoho radi? Naozaj potrebujeme strieľať ľudí len preto, že majú inú sexualitu?
Koniec sveta môže byť začiatok ďalšieho Čítajte A vy ste mali vzťah s človekom rovnakého pohlavia viac ako priateľský?
Sú to otázky, ktoré nepatria do literárneho magazínu?
Hľadanie Adama (Ikar 2024) je prekvapujúca, provokujúca a hlboko ľudská kniha. Jej autor František Kozmon nie je literárny nováčik, má za sebou niekoľko celkom kultivovaných detektívnych príbehov. Ale toto nie je detektívka. Je to román o dozrievaní a hľadaní identity homosexuálneho mládenca. Muža, ktorý sa narodil na Orave v bigotnej rodine sektárskeho otca. Je to kniha o matke, ktorá sa musí vyrovnať s tým, že jej syn sa vymyká nekompromisným pravidlám malomeštiackej a konzervatívnej spoločnosti.
Hľadanie Adama je iniciačný román, vďaka ktorému vstupuje do verejného priestoru mainstreamovej kultúry a literatúry – a práve v čase, keď politické špičky zasa šíria k LGBTQ+ komunite nenávisť – téma inakosti a jej prijatia. Prijatia osobného, rodinného aj spoločenského.
A je to próza, ktorá vstupuje do tohto priestoru s bolesťou a odvahou, pretože nehovorí len o tom, ako trpia tí, čo sú iní, ale aj o tom, ako sa s inakosťou musia vyrovnať tí, ktorých voláme milujúci rodičia. Rodičia, teda, lebo niekedy milujúci nie sú.
Literárny príbeh
Román Hľadanie Adama môžeme považovať za autorský coming out, František Kozmon sa priznáva, že časť zážitkov, s ktorými sa v texte stretávame, má autobiografický charakter. Odvážne a smelé.
Na začiatku sledujeme dva rozdielne príbehy – na jednej strane príbeh dospievajúceho Adama, ktorý žije na Orave približne pred pätnástimi rokmi v rodine náboženského fanatika. Adam je stredoškolák, ktorý zisťuje, že je iný, že jeho sexuálna identita asi nie je v súlade s rigidnými predstavami násilníckeho a tyranského otca. Adam zažíva svoje dozrievanie, spoznávanie, strach, ale aj prvú a krehkú lásku, vnútorný zmätok, policajnú nenávisť i ľúbostné vzbĺknutie a sklamanie.
Paralelný príbeh sa odohráva v inom časovom pásme, v Bratislave súčasnosti. Tridsiatnik Kamil, televízny PR manažér, má svoj pracovný a spoločenský kalendár preplnený, organizuje stretnutia s médiami, pohybuje sa v extravagantnom svete zákulisia šoubiznisu. Je tiež gej, ktorý ušiel z domu. Vlastne ho vyhnala vlastná rodina tým, ako sa k nemu správali. Jeho pokoj v anonymnejšom meste mu naruší matka, ktorá sa neočakávane objaví u neho doma. Do mesta ju privádza nevyliečiteľná choroba, a tak hľadá cestu, ako sa so synom zmieriť, ako si odpustiť v posledných týždňoch života. Obidvaja, Kamil aj matka, však majú v sebe množstvo hlbokých rán, ktoré si navzájom akoby nevedeli odpustiť. Aj keď vlastne chcú.
Oba príbehy ukazujú na viacerých rovinách hlboké psychologické trápenia – ľudí s inou orientáciou a ich rodín, ktoré sú často uzavreté v obmedzujúcich predstavách toho, čo je „normálne“, čo sa „patrí“, čo prikazuje „viera“. Kozmonovo literárne rozprávanie je v tomto prípade silné, nie je to plač, nič nevysvetľuje. Rozpráva, hovorí príbehy, ktoré sa dejú akoby mimochodom. A odrazu nerozumiete tomu, prečo sú ľudia pri tejto vážnej a osobnej téme takí netolerantní, ba často dokážu nenávidieť.
