Pražský Svět knihy tento rok získal na veľkosti, vážnosti a výnimočnosti. Priniesol pre návštevníkov bohatú porciu knižných potešení. Alebo len tak jednoducho – knižný veľtrh u susedov bol ešte sympatickejší ako doteraz.
Z Červeného kostola v Olomouci sa stala knižnica Čítajte Pocta Franzovi Kafkovi
Hlavné témy Světa knihy 2024 zneli vážne: nemecká literatúra reprezentovaná literárnym programom Das Buch a pocta Franzovi Kafkovi. Kafka zomrel pred sto rokmi a hoci si ho návštevníci Prahy môžu odniesť domov na každom druhom suveníre, zostáva tajomnou postavou na pomedzí jazykových i kultúrnych svetov.
Veľtrh na holešovickom výstavisku si od Kafku požičal aj hlavné motto. „Kniha musí byť sekerou na zamrznuté more v nás.” Od motta sa čaká, aby dobre vyzeralo na plagátoch, ale teraz sa kafkovské posolstvo v plnej miere mohlo realizovať. Dobrá kniha totiž naozaj láme ľady, búra predsudky, otvára nové mentálne či emočné svety a pomáha ľuďom byť silnejšími pred nástrahami osudu, dejín alebo vlastnej povahy.
Kniha už dávno nie je iba izolovaným kúskom spisovateľského umenia a možnosťou, ako pri slovách a vetách zabíjať voľný čas. Literatúra sa stáva miestom spoločenských pohybov a polemík. Spisovatelia sú v strede diskusií. Angažujú sa a prinášajú nové témy. Potvrdzujú dôveru ľudí v oslobodzujúcu silu kultúry a humanizmu.
Lukáš Onderčanin predstavuje český preklad Utópie v Leninovej záhrade (zdroj: foto - autor)Toto všetko sa dialo na pražskom Světe knihy. Napríklad vtedy, keď John Boyne – autor Chlapca v pásikavom pyžame – rozprával o rovnosti a jej ohrozeniach, pretože hocijaká inakosť vyrušuje. Judith Hermann, spisovateľská hviezda z Nemecka, otvorila zákutia svojho detstva. Nakoniec každý z nás si z detstva odnáša malé kúsky nostalgie a, žiaľ, oveľa väčšie bremená zranení.
Zoznam zahraničných hostí priniesol ďalšie silné mená. Narine Abgarjanová, spisovateľka arménskeho pôvodu, je vďaka prekladom dobre známa aj slovenským čitateľom. Pri festivalovej debate ukázala výrazný temperament. Spolu s Karin Ledeckou, autorkou populárneho Šikmého kostola (kniha vyšla aj v slovenskom preklade), sa zamýšľala nad tým, ako literatúra vytvára obrazy minulosti. Bez písania (a čítania) sa minulosť zvrháva na nebezpečnú zbraň a zdroj konfliktov.
