František Kotleta je na českej literárnej scéne synonymom divokej jazdy literárnym svetom dobrodružstva, fantasy a hororu. Minulý rok však pod svojím vlastným menom Leoš Kyša vydal román Sudetenland, ktorý je napínavým spoločenským románom s detektívnou zápletkou na konfliktnom území severných Čiech známych ako Sudety.
Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás Čítajte Čo by bolo, keby sa veci nestali tak, ako sa stali. Vaše Sudety v románe Sudetenland s drobnou úpravou. Nemecký odsun po druhej svetovej vojne sa akosi neodohral. Sme pred voľbami v máji roku 1990. Národnostné vášne, pomsty, kostry z minulosti.
Posun v histórii je naozaj len mierny, čo mi stačilo okamžite vybudovať nevraživosť medzi jednotlivými národnosťami na danom území na inej úrovni. Ale to napätie a násilie sme zažívali! Jeden príklad priamo z knihy. Keď som si pripravoval podklady ku knihe, chcel som tam mať aj nejaké autentické úryvky z dobovej tlače. Keď text čítala redaktorka, pri jednom úryvku mi volala – neprehnal si to trocha? Čo myslíš, pýtal som sa. Ten akože citát z novín o Slovensku, ako mlátili českých študentov v Tatrách. Ale to je autentický článok, hovorím. Nechcela mi veriť. Tak som volal aj autorke článku, dnes renomovanej českej novinárke Marcele Pecháčkovej. Keď jej článok vyšiel, bol z toho veľký rozruch, dokonca Václav Havel volal do redakcie Mladej fronty, aby takéto články nepublikovali, aby sa nerozdúchavali národnostné emócie.
Národnostná nenávisť bolo niečo, čo sme zrazu objavili so slobodou.
Áno, začiatok deväťdesiatych rokov bol výbuchom nacionalizmu. Spomeňme si, Česi a Slováci sa k sebe správali ako hovädá, a to sa nebavíme o hádzaní vajíčok, ale o vnútornej medziľudskej nenávisti. Dodnes si pamätám, ako sa politici hádali v televízii. Vyrastal som v československom prostredí, Husák bol Slovák. A naraz to všetko rachlo. Dva národy, čo si historicky nikdy neublížili a zrazu sa nenávidia? A tak mi napadlo, čo by sa stalo, keby Česi a Nemci, ktorí majú za sebou o dosť horšiu spoločnú históriu, žili v roku 1990 v Sudetoch. Výklad nemecko-českej histórie je postavený na večnom boji. Takže si myslím, že som ten nemecko-český spor opísal len veľmi mierne. Pohľad do genetiky národa hovorí, že nenávisť pretrváva roky, z generácie a generácie a je až strašidelná.
Sú to pohraničné miesta, kde sa ľudia tajne a skupinovo nenávidia.
Krutosť je v jednotlivcoch, ale históriu v sebe dusíme. A aj keď deti a vnúčatá žijú v inom svete, tie rany v sebe nosia. História je čosi ako guľa na nohe. Narodíte sa a už ste jednoducho Žid, Čech, Slovák, Nemec, Maďar? Tribalizmus je niekde v nás. Môžeme si rozumieť na ľudskej úrovni, môžeme vedľa seba a aj spolu žiť dlhé roky a zrazu zistíme, že on je trochu viac čierny alebo biely, alebo neviem povedať správne ř a ideme sa postrieľať.
Pozrite sa na ukrajinské vojny v priebehu histórie. Napríklad kedysi sa Poliaci a Ukrajinci ani nevedeli od seba rozoznať. A robili to tak, že na nich mierili zbraňou a museli sa prežehnať. A buď sa prežehnal „správne“, alebo „nesprávne“. Pravoslávne alebo katolícky. A ak to bolo nesprávne, zastrelili ho. Dnes sa na niektorých častiach Rusi a Ukrajinci od seba odlišujú na základe výslovnosti! Inak sa nerozoznajú.
A také boli aj Sudety. Žili spolu po generácie a naraz sa nenávidia. Tak to bolo aj medzi Čechmi a Slovákmi. Dnes som rád, že sme sa rozišli, pretože sa medzi nami vzťahy vyčistili a máme sa radšej, ako keby sme žili spolu. Stali sme sa dospelejšími. Keby sa udržal nejaký spoločný štát, stále by sme sa hádali, kto na koho dopláca.
Vráťme sa na Sudety roku pána 1990. Ktosi v noci prepisuje české názvy obcí na nemecké.
Klasický spôsob, ako symbolicky zaberať územie, prepisovať české názvy za nemecké. Veľmi podobné veci sa diali aj u vás na Slovensku, kde sa na južných územiach objavovali prepisy do maďarčiny. Na konci Sovietskeho zväzu v Estónsku prepisovali nápisy v azbuke na latinku, ruštinu za estónčinu. Nápis vo verejnom priestore je veľmi mocný nástroj, akt agresie. V Sudetoch sa na konci tridsiatych rokov na nemeckých krčmách objavili nápisy Židom, psom a Čechom vstup zakázaný. Symboliku týchto nápisov ani netreba komentovať. Aj v knihe mám motív, kde sa nemecké nápisy objavujú pod opadajúcimi socialistickými omietkami. Staré nemecké nápisy sa vynárajú z minulosti. História nepustí a občas vrazí facku.
