Hovorí, že nemôžete zmeniť to, čo sa vám deje, ale môžete si vybrať, ako na tieto veci zareagujete. Je však oveľa ľahšie reagovať pozitívne na ťažké udalosti, keď máte vo svojom živote lásku a podporu dobrých priateľov. Je si vedomá, že píše komerčnú literatúru a v nej platí, že romance majú šťastný koniec. Napokon, jej čitateľky to od nej očakávajú. Julie Caplin.
Zuzana Demjánová: Mám rada romány, ktoré vedia zaťať do živého Čítajte Podľa vášho životopisu bývalej PR novinárky sa nedá ubrániť dojmu, že práve vaša prvá kniha Kaviareň v Kodan, má v sebe najviac autobiografických čŕt. Potrebovali ste zo seba dostať skúsenosť s touto prácou a na nej vystavať aj kombináciu línie lásky a jedla/gastronómie?
V prvej knihe som určite použila niektoré svoje osobné skúsenosti z práce, ale keď pracujete v oblasti PR, každý deň je iný, takže mám na výber aj z mnohých ďalších skúseností. Moje knihy sú však zamerané na postavy, takže príbeh je vždy o hlavných hrdinoch a problémoch, ktorým čelia. Miesto a jedlo sú do veľkej miery iba kulisou ich príbehu.
V rámci svojej práce PR novinárky ste sa venovali organizovaniu press tripov po celej Európe prevažne pre novinárov venujúcich sa gastronómii. Ako si vyberáte prostredie, o ktorom píšete svoju sériu kníh Romantické úteky? Čo bolo dôvodom práve tohto poradia – Kodaň, Brooklyn, Paríž, Island, Chorvátsko, Tokio, Švajčiarsko, Írsko, Francúzsko, Škótsko, Taliansko...
Kiežby existovalo konkrétne poradie! Veľmi by mi to uľahčilo život. Všetko to boli miesta, ktoré ma už zaujali a o ktorých som si myslela, že by mohli byť vhodným prostredím. Pôvodne som sa rozhodla pre Kodaň, pretože ma fascinoval koncept hygge. Ďalšie dve knihy odohrávajúce sa v Brooklyne a Paríži vznikli preto, že som tieto miesta navštívila a nadchli ma až tak, že som o nich napísala.
Napríklad na písanie o Chorvátsku ma inšpirovala spolupráca s chorvátskou kolegyňou, ktorá mi neustále ukazovala nádherné fotografie tamojšej prírody. Pri plánovaní mojej cesty na prieskum krajiny bola nesmierne nápomocná a zostavila pre mňa 25-stranového sprievodcu s miestami a reštauráciami, ktoré treba navštíviť.
Snažím sa vyberať miesta, o ktorých si myslím, že zaujmú a potešia mojich čitateľov, ale zároveň, aby som im urobila zadosť, musím si zamilovať krajinu, jedlo aj ľudí.
Pre každú vami zvolenú krajinu ste si vybrali iné prostredie – kaviareň, pekáreň, čajovňa, hotelík, pláž, chata, vinica, vila... Je tento výber prostredí ovplyvnený vašou osobnou skúsenosťou, alebo skôr hľadáte destináciu typickú pre danú krajinu?
S každou knihou sa to veľmi líši. Pri prvých troch knihách som názvy vymýšľala s mojím editorom ešte pred ich napísaním. Možno vás to prekvapí, ale názov knihy vzniká až po napísaní príbehu. Zvyčajne, keď píšem knihu, mám úplne iný pracovný názov. Lokality si obvykle vyberám na základe svojej postavy a miesta, kam ju môžem umiestniť, aby dočasne žila v inej krajine.
Po prečítaní viacerých kníh sa mi zdá ako systémové, že vaši protagonisti si na koniec vždy nájdu k sebe cestu – a príbeh sa zvykne končiť šťastne, rozhodnutím o spoločnom živote. Zrejme si takýto záver vyžadujú aj vaše čitateľky a čitatelia. Nenapadlo vám niekedy zmeniť túto konštrukciu a zvoliť iný záver? Napokon, život nie je len o šťastnom manželstve, dokonca by som povedal, že tých nešťastných a neuspokojených je viac.
Píšem komerčnú literatúru a v nej platí, že romance majú šťastný koniec. Čitatelia by boli veľmi sklamaní, keby som im to takto neodovzdala. Kritici často obviňujú spisovateľov romantických kníh, že naše knihy sú predvídateľné, čo ma celkom pobavilo. Aj keď viem, že moje postavy sa na konci dajú dokopy, keď začínam písať, netuším, ako sa to stane.
vpravo Julie Caplin (zdroj: FOTO – KRISTÍNA VLČKOVÁ)Dnes som napríklad čítala zaujímavú diskusiu o žánroch v literatúre. Spomínalo sa v nej, že každý žáner je ako stolička, o ktorej viete, že bude mať štyri nohy, sedadlo a operadlo, avšak existuje obrovské množstvo typov stoličiek, ktoré sa páčia rôznym ľuďom. Nehľadiac na typ sa automaticky očakáva, že stolička bude mať vždy štyri nohy, sedadlo a operadlo. Rovnako je to aj s romantickým románom. Ako žáner musí mať tieto základné charakteristiky, ktoré čitatelia poznajú a očakávajú.
