Pôvodne stavebná inžinierka začala písať zábavné knihy pre deti, aby jej syn nemusel čítať pochmúrne príbehy. Neskôr sa rozhodla písať knihy pre dospelých, ktoré by aj sama rada čítala – teda krimi a horory. Pri písaní sa riadi srdcom, preto uvažuje aj o horore vo vesmíre, čo vraj nie je dobrý marketingový nápad. Nedávno jej vyšla kniha Niet úniku. Islandská spisovateľka Yrsa Sigurdardóttir.
Taťjana Lehenová: Dlho som v sebe nosila jednu nepoloženú otázku Čítajte Vaša kniha Niet úniku prichádza na slovenský knižný trh po dlhšej prestávke. V českom preklade je dostupných asi pätnásť kníh, takže je dosť možné, že slovenskí čitatelia už niektoré z nich poznajú. Keby ste mali možnosť, ktorú z vašich kníh by ste odporučili slovenskému vydavateľovi?
Je dosť ťažké vybrať jednu z mojich najobľúbenejších kníh. Stále dúfam, že mojou najlepšou knihou je tá, ktorú práve začínam písať. Navrhla by som asi Dedičstvo (DNA), čo bola prvá kniha zo série o Huldarovi a Freyi, alebo prvú knihu z novej série s názvom Niet úniku. Myslím si, že je vždy lepšie začať vydávať knihy zo začiatku série, aby sa čitateľ zoznámil s postavami, pretože sa v jej priebehu vyvíjajú. Tým, ktorí majú radi horory, by som odporučila Pamätám si vás (v českom jazyku vyšlo vo vydavateľstve GRADA ako Pamatuji si vás všechny) alebo titul Korisť.
Prečo ste sa rozhodli prestať pracovať ako stavebná inžinierka a stali sa profesionálnou spisovateľkou?
Knihy pre deti som začala písať, keď som zistila, že môj syn nečíta. Obávala som sa, že sa z neho v dospelosti nestane empatický človek. Som presvedčená, že deti potrebujú čítať, aby si rozšírili povedomie o živote a stali sa vnímavými voči iným. Čitateľ vstupuje do myšlienok postáv v príbehoch a čítaním môžu deti zažiť situácie, ktoré by inak nezažili. Preto som v tom čase hľadala vhodné knihy pre syna, a nebola som nadšená. Boli veľmi pochmúrne a mali byť pre dieťa životnými lekciami.
Ako príklad uvediem jednu knihu o chlapcovi, ktorý nemohol osláviť svoje narodeniny, pretože mal rodičov veľkých alkoholikov. Uvedomila som si, že deti ako môj syn potrebujú niečo zaujímavejšie a zábavnejšie, aby ich čítanie naozaj zaujalo, preto som začala písať pre deti. Moje detské knihy boli komediálne so zaujímavou zápletkou a dialo sa v nich všeličo. Nikdy som však neprestala pracovať ako inžinierka. Stále pracujem, hoci nie na plný úväzok. Svoju každodennú prácu milujem.
Yrsa Sigurdardóttir (zdroj: Foto - Archív Y. S)Od detských kníh ste prešli k severskej krimi a občas napíšete aj horor. Prečo ste sa rozhodli zmeniť žáner? Viete, aký žáner to bude predtým, než začnete písať?
Prestala som písať pre deti, pretože knihy boli založené na humore a mňa už jednoducho nebavilo byť vtipnou. Cítila som tiež potrebu písať pre dospelé publikum, pretože je veľa tém, ktoré chcem spracovať, ale v detskej knihe nemajú miesto. Bola to jednoduchá voľba, ako asi u väčšiny autorov. Rozhodla som sa písať knihy pre dospelých, ktoré by som aj rada čítala, tak som si vybrala krimi a horory. Pri písaní novej knihy vždy viem, aký to bude žáner. Viem aj, ako sa začne a ako sa skončí. Navyše, čo sa týka hororov, tie zvyčajne píšem medzi sériami, akoby na očistu, a predtým, ako začnem písať novú sériu. Takto sa zbavím nutkania písať veľmi strašidelné veci, ktoré by boli v krimi románe zvláštne, pretože tie musia byť, v porovnaní s horormi, viac založené na faktoch a reálnych základoch.
Nehostinné prírodné podmienky Islandu hrajú vo vašich príbehoch dôležitú úlohu, čo je jeden z určujúcich aspektov v žánri, akým je triler či horor. Využívate tieto predispozície islandskej prírody vedome?
Počasie je takou dôležitou súčasťou života na Islande, že do písania preniká bez toho, aby som ho čo len trochu prikrášľovala. Je tiež skvelým prostriedkom na vytvorenie atmosféry, rovnako ako drsná islandská príroda. Nejako sa vždy rozhodnem umiestniť svoje knihy do tmavého zimného obdobia, čo sa tiež deje automaticky. Polnočné slnko v lete sa k tejto predlohe jednoducho nehodí. Tma a zlo idú podľa mňa ruka v ruke.
Pri zmene žánru ste pravdepodobne konfrontovaná s očakávaniami čitateľov, pretože sa im spájate s určitým typom písania. Ako reagujú na takéto zmeny?
Pravidelné prepínanie medzi žánrami zrejme nie je pre spisovateľa najrozumnejším marketingovým plánom. Neuspokojí totiž čitateľov, ktorí nemajú radi oba druhy kníh, teda horor a krimi. Pri novej knihe však musím zostať verná tomu, čo chcem napísať. Keby som sa hnala len za tým, čo by bolo dobré pre trh, chýbal by mi pri písaní entuziazmus a výsledok by nestál zato. Tým, že si občas urobím prestávku od písania krimi, necítim únavu z tohto žánru, a to podnecuje moju kreativitu. Kniha od znudeného spisovateľa bude zákonite nudnou.
