Asi to kdesi visí vo vzduchu: štyria jazdci apokalypsy už osedlali svoje tátoše a vrhajú sa na ľudskú civilizáciu. Pandémia, vojna, klimatická kríza, desivé ekonomické otrasy. A ešte aj tie elektromobily nám chcú zaviesť a spotrebnú daň na alkohol zvýšiť. Koniec sveta bol vždy za rohom a zatiaľ sme úspešne prežili všetky proroctvá Nostradama, Baby Vangy, Voldemorta či Matoviča.
Román Mesto v oblakoch sa stáva symbolom túžby a nádeje Čítajte Ale keď sa do tohto krehkého sveta pustia vedci a skonštatujú, že pacient by už asi nemal čítať romány na pokračovanie, je načase spozornieť. Blíži sa kolaps? Má význam robiť si zásoby na ťažké časy a v pivnici si zabezpečiť dosť paliva, paštét a pálenky? Alebo bude koniec sveta len novým začiatkom?
Nezbedná náhoda chcela, že sa na trhu objavili temer naraz dve hrubé knihy (spolu vyše tisíc strán textu), ktoré sa úžasne dopĺňajú. Obzretím sa za minulosťou úspešných a najmä neúspešných spoločností je kniha z pera profesora fyziológie a geografie Jareda Diamonda Kolaps (prel. Z. Urban, Premedia 2023), ktorá v slovenčine vychádza takmer dvadsať rokov po jej vydaní v anglickom origináli.
Druhou katastrofickou knihou je publikácia geopolitického stratéga Petra Zeihana Koniec sveta je iba začiatok (prel. P. Štrba, Eastonebooks 2023), ktorá ešte stihla zaznamenať aj začiatok ruskej agresie na Ukrajine na jar 2022.
Čo tieto knihy spája? Realistický (niektorí by možno pritvrdili: pesimistický) pohľad na slniečkarsku predstavu o tom, že náš svet je šťastné miesto. My optimisti však nezabúdame: nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. Stačí si túto teorému overovať voľbami.
Zlyhania v dejinách
Hodnotiť dnes knihu Jareda Diamonda Kolaps je trochu neúctivé voči klasikovi. Diamondovo prenikavé rozoberanie osudov ľudských spoločností a príčin ich katastrofického rozpadu v našich dejinách nás presviedčajú o veľkej nestálosti, v akej sa naše civilizácie nachádzajú.
My samých seba vidíme v skúsenosti ohraničenej horizontom uplynulých rokov a s víziou najbližších mesiacov. Ale storočia sú už mimo našej osobnej skúsenosti.
Diamond nás berie na návštevu viacerých historických spoločenstiev – izolovaných ako ľudia na Veľkonočnom ostrove, ale aj veľkých, ako mayská civilizácia – ktoré zmizli v prepadlisku dejín. A príčinami ich zániku sú aj klimatické zmeny, ale často iba chybné rozhodnutia či priam fundamentalistické náboženské presvedčenia.
Kolaps je v Diamondovom ponímaní nezvratný vnútorný rozvrat spoločenstva, ktorý neprichádza okamžite, ale podobá sa skôr na rakovinové bujnenie. Môžu to byť klimatické zmeny, ktoré postihnú pestovanie plodín či chov dobytka a spôsobia hlad, vojnové konflikty, ale aj megaprojekty, ktoré tak dramaticky zmenia tvár krajiny, že spoločenstvo jednoducho skolabuje (ako sa to stalo na Veľkonočných ostrovoch a deje, napríklad, v niektorých zónach v Číne).
A čo je príčinou kolapsov civilizácií? Nie je to žiadna dramatická zmena. Jednoducho neschopnosť predvídať budúce dôsledky a neschopnosť čítať trendy alebo vidieť za fenomén „plazivej normálnosti“.
Každý rok sú veci o kúsoček inak ako vlani, ale nie o taký veľký, aby to bilo do očí. Prekáža nám, že nemáme na juhu Slovenska v zime dosť snehu a v lete nám tu, v slovenských záhradách, dozrievajú figy? A čo, veď je milé menej kúriť a robiť typický žitnoostrovný figový džem. Veď nebudeme premnoženým medveďom chodiť na čučoriedky, nie?
A že tu máme čudný hmyz? Stredomorské figy a mandle, premnožené „čínske“ lienky a nespiace medvede sú tie drobné zmeny plazivej normálnosti, ktoré sú však temnou predzvesťou toho, že sa čosi deje.
Civilizačná ľahostajnosť však nie je výsledkom „nenažratosti“ ropných spoločností a chamtivosti globálnych hráčov alebo čínskych producentov všetkého. Ľahostajnosť je výsledkom nášho pocitu bezmocnosti voči veľkému svetu. Nás všetkých, od ktorých sa žiada výkon, a my si za to žiadame pohodlie a luxus stredostavovských životov využívajúcich pohodlie hyperkonzumnej ponuky.
Koniec zajtra? Alebo už dnes?
To, o čom píše vo svojej knihe Peter Zeihan, by sa dalo nazvať sociológiou katastrof. Kniha Koniec sveta je iba začiatok, vychádza z premisy, že náš globálny ekonomický systém je neuveriteľne komplexný, ale zároveň založený na veľmi krehkých vzťahoch a na dôvere.
Niektoré časti sveta majú potenciál ešte ďalej ekonomicky rásť, avšak hyperkonzumná spoločnosť žijúca z fosílnych palív, priemyselnej výroby potravín a z neprehľadných finančných tokov „virtuálnych“ peňazí, ktoré nie sú ničím kryté (maximálne tak svetlou budúcnosťou), má niekoľko závažných trhlín.
