Meno ruže od Umberta Eca je fascinujúci kultúrny fenomén. Kniha, o ktorej boli napísané desiatky iných kníh, prednáša sa o nej na univerzitách, konali sa tematicky zamerané konferencie, bola adaptovaná vo filme, seriáli, rozhlasovej podobe a tiež ako audiokniha a komiks.
Práve dvojdielny komiks talianskeho maliara a ilustrátora Mila Manaru v preklade Stanislava Valla prinieslo vydavateľstvo Slovart ako vizuálnu lahôdku, ktorá ukazuje potenciál veľkolepého príbehu v ďalšom, výtvarnom rozmere.
Komiks Dávida Marcina vzdáva úctu hrdinovi zachraňujúcemu Židov Čítajte Nadľudský vzdelanec a antiknižnica
Čítanie diel Umberta Eca znamená podniknúť vzrušujúcu cestu do hĺbok kultúry, histórie, filozofie, umenia, literatúry. A mnohých ďalších oblastí, pretože záber jeho textov je taký ohromný, že vždy zaráža, ako mohol jeden človek obsiahnuť také rozmanité okruhy myslenia.
Eco patril medzi typ vzdelancov, ktorých schopnosť preniesť teoretické koncepcie do románových podôb bola originálna a ostáva naďalej obdivovaná. Neostalo však len pri literatúre alebo akademickej pôde, dôležitý rozmer jeho verejného pôsobenia spočíval v kritike totalitných a autokratických tendencií politikov, predovšetkým Silvia Berlusconiho.
V roku 1995 vyšla jeho esej Večný fašizmus a kto si ju prečíta, nemôže si nevšimnúť, ako presne sa štrnásť charakteristík fašizmu vzťahuje aj na niektorých slovenských politikov súčasnosti.
Eco tiež patril medzi osobnosti, ktoré verejne vyzývali na policajnú ochranu Roberta Saviana po publikovaní knihy Gomora o pôsobení neapolskej camorry.
V tomto článku nie je priestor venovať sa všetkým Ecovým románom a už vôbec nie odborným textom, dôležité je však zmieniť jeho prístup ku knihám ako takým vzhľadom na úlohu, akú hrajú v Mene ruže.
Knižnicu si budoval celý život, približne 30-tisíc kníh v nej vyvoláva úžas, knihy v jeho poňatí znamenajú svet. Pre Eca bola knižnica nástrojom poznania sveta. Tak ako s pribúdajúcim poznaním je čoraz viac oblastí, o ktorých takmer nič nevieme a nesmierne nás priťahujú, rovnako aj prečítané knihy majú menšiu váhu ako tie neprečítané. A nahromadené neprečítané knihy práve vo vzťahu k Ecovej knižnici nazval Nassim Nicholas Taleb v Čiernej labuti antiknižnicou.
Krása a príťažlivosť stredoveku
Keď v roku 1980 vyšiel román Meno ruže, mal Umberto Eco (1932 – 2016) za sebou bohatú kariéru nielen v oblasti semiotiky, filozofie a literárnej kritiky, bol dosť známy aj ako komentátor politického diania, písal dokonca aj prózy pre deti. Čitatelia na celom svete si dielo mimoriadne obľúbili a je len prirodzené, že o jeho adaptáciu sa usilovali rôzne typy médií, od filmu cez rozhlas po divadlo. Tento rok sa v Taliansku objavila komiksová verzia, ktorej prvý diel z plánovaných dvoch si v týchto dňoch máme možnosť prečítať už aj v slovenskom preklade.
Milo Manara, prestížny ilustrátor a tvorca vizuálnych konceptov s jedinečným autorským štýlom, vytvoril pôsobivú publikáciu plnú prepracovaných kresieb ľudských postáv a tiež krajiny, kláštornej architektúry. Osobitnú pozornosť venoval zobrazeniu knižnice, ilumináciám, prelínaniu fantázie, ornamentov s textami.
Manara má s ilustrovaním historických komiksov bohaté skúsenosti, jeho stvárnenie Caravaggia (Crew 2020) a rodiny Borgiovcov (Crew 2013) sú právom radené do edície Majstrovských diel európskeho komiksu.
