„V tejto strašidelnej knižočke som vzkriesil ducha myšlienky, ktorou nechcem čitateľov vydesiť, nechcem, aby sa zľakli sami seba, jeden druhého, vianočného obdobia ani mňa samotného. Nech ich máta zvesela a nezmetú ju zo stola!“ S podpisom a zaznačením dátumu, kedy táto novela vyšla po prvýkrát – december 1843 – sa k nám v úvode jednej zo svojich najznámejších kníh prihovára sám Charles Dickens.
Príbeh učiteľa, ktorému do života i do triedy vtrhla vojna Čítajte Vianočná koleda je klasika, ktorou skvelý anglický spisovateľ vyvolal vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti opätovný záujem o vianočné tradície. Niet sa čo čudovať. A obzvlášť, keď máme teraz možnosť nielen čítať jeho knihu znova, ale navyše v nepochybne najkrajšej verzii, aká existuje.
Vianočná koleda obstála v skúške času
Už o pár dní, konkrétne 19. decembra, uplynie 180 rokov od prvého vydania knihy, ktorá mala byť pôvodne kritikou kapitalistických vykorisťovateľov. Charles Dickens totiž nebol J. K. Rowlingová svojej éry a v tom období rozhodne nestačilo napísať sériu kníh, ktoré by mu priniesli slávu. Tá sa dostavila spolu so skutočným ocenením až neskôr. No i tak ho ľudia vnímali ako skvelého rozprávača, ktorý dokonca rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach.
Dobrotivosť, ktorou oplýval, si možno spojiť i s tým, že jeho štart do života vôbec nebol jednoduchý. Narodil sa totiž do chudobného prostredia, otca mal vo väzení pre dlžníkov a on sám musel od jedenástich rokov pracovať v továrni. Bol však bystrý a zrejme tušil, že bez školy, ktorú nemal, toho veľa nedosiahne. Naučil sa preto rýchlopis a začal pracovať ako parlamentný spravodajca pre londýnsky denník Morning Chronicle. Časom ho písanie bavilo tak, že v ňom pokračoval; písal krátke prózy pre noviny i časopisy, až sa prepracoval k slávnemu humoristickému románu Kronika Pickwickovho klubu, ktorým sa preslávil.
