Mnohé budovy po celý čas svojej existencie slúžia len svojmu pôvodnému poslaniu, niektoré stavby však majú pestrejší osud, ich účel sa môže viackrát zmeniť. A to je aj príbeh Červeného kostola v hlavnom meste Olomouckého kraja. Olomouc, historická metropola Moravy, sa stal centrom vzdelanosti po založení jezuitskej akadémie v roku 1566, pri ktorej vznikla aj knižnica. O sedem rokov neskôr bola akadémia povýšená na univerzitu, odvtedy knižnica dostala meno Univerzitná. Je to druhá najstaršia a tretia najväčšia knižnica v Česku. Právo povinného výtlačku z územia Moravy získala v roku 1807 a od roku 1945 z celej Českej republiky. V súčasnosti je ako Vedecká knižnica v Olomouci (VKOL) pod správou Olomouckého kraja.

História a prvá premena Červeného kostola
Podobu dnešného Olomouca výrazne ovplyvnil významný rakúsky architekt Camillo Sitte. Podľa vzoru veľkolepej Ringstrasse vo Viedni sa tu rozhodol vybudovať modernú okružnú triedu na mieste starých hradieb. Pozdĺž tohto bulváru mali byť postavené rôzne monumentálne budovy. Jednou z nich bol aj Červený kostol, určený pre olomouckých nemeckých evanjelikov.

Základný kameň položili v máji 1901 a o rok neskôr bol novogotický kostol hotový. Dominuje mu 55 metrov vysoká veža a svoje pomenovanie dostal podľa keramického obkladu imitujúceho tehlové murivo. Po vzniku Československej republiky sa stal kostolom nemeckej evanjelickej cirkvi v ČSR, nástupníckej inštitúcie pôvodného vlastníka – evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Po vojne pripadol kostol štátu, ktorý ho zapožičal českým evanjelikom.
Keďže v päťdesiatych rokoch bola cirkevná činnosť obmedzovaná, Červený kostol bol odsvätený a v roku 1961 ho štát odovzdal Univerzitnej knižnici ako „dočasný“ sklad na knihy, ktorý nebol prístupný verejnosti. Z pôvodného interiéru ostala len kazateľnica a vyrezávané bočné chóry. Organ premiestnili do husitského kostola v Chudobíne, zvon do evanjelického kostola v Olomouci a krásne vyrezávané drevené lavice rozrezali a spálili... Regály s knihami vyplnili celé prízemie a navyše, v centrálnom priestore postavili dvojposchodováú oceľovú konštrukciu na uskladnenie ďalších zväzkov. Tak sa sem zmestilo až 310-tisíc kníh! „Dočasné“ riešenie skladovania kníh trvalo šesťdesiat rokov, a to aj napriek tomu, že tieto priestory neboli na to vôbec vhodné. Knihy veľmi trpeli v dôsledku výkyvov teploty, kondenzácie vlhkosti a plesní.
Náročná rekonštrukcia
Až v roku 2019 boli konečne všetky knihy premiestnené do nového depozitára knižnice, postaveného v okrajovej časti mesta. O renovácii Červeného kostola a jeho novom využití – no stále pre účely knižnice – sa začalo seriózne hovoriť už pár rokov predtým. V deväťdesiatych rokoch bola síce opravená veža aj fasáda a na začiatku 21. storočia boli zreštaurované aj okenné vitráže, no inak bol kostol vo veľmi zlom stave.
