Niekedy sa aj skúsenému čitateľovi dostane do rúk kniha, od ktorej vlastne nečaká žiadne mimoriadne zázraky, len také to konštatovanie, ďalšia zručne napísaná kniha. A dobrých kníh je veľa. Dokonca som aj chvíľu pochyboval, či sa táto konkrétna rozprávka pre dospelých oplatí čítať, veď je to trochu ako Harry Potter či Meno ruže. Chvíľku dospelácka fantasy, potom pár makových zrniek histórie, nejaký ten americký komplex hľadania koreňov v európskom myslení a zrazu trocha terorizmu či katastrofickej vízie budúcnosti.
Divná, čudná zmes?

A potom som zistil, že sú tri hodiny v noci a kniha Anthonyho Doerra Mesto v oblakoch (prel. M. Kyčina, Ikar 2023) ma priam nútila obracať ďalšie a ďalšie stránky. A pritom jej obsahom vôbec nie je napínavý dej. Ale intelektuálna hravosť, ľahučký vtip, vrstvenie motívov ako plátov chutných lasagní, či skôr nejakej výberovej torty. Kniha má priam snovú, poetickú atmosféru, cez ktorú však pulzuje drsnosť a krutosť života.
Čas a priestor nehrajú úlohu, svet sa deje naraz. A čitateľ je ponorený do hry, neistoty, beznádeje, lásky a nádeje. Kniha spočiatku pôsobí ako rozsypané puzzle, z ktorého sa postupne stáva nádherný príbeh o fantastickej krajine slobody príbehov, kníh a lásky, nie tej jednoduchej, ale lásky k životu a zmyslu nášho bytia. A pritom to vôbec nie je také patetické, ako to z predchádzajúcej vety vyznieva.

Mrakokukučkovo
Tajomná krajina Mrakokukučkovo (pôvodný anglický názov románu je Cloud Cuckoo Land) je čosi ako fantazijná, rozprávková krajina, ktorú opísal kdesi v starom Grécku fiktívny Antonius Diogenes. Tento rukopis sa objaví v roku 1453 v byzantskom Konštantínopole, v americkej knižnici v malom mestečku Lakeport v roku 2020, ale aj v neistej budúcnosti na akejsi kozmickej lodi unikajúcej po ekologickej a klimatickej katastrofe zo Zeme.