Masa ľudí, ktorá zaplnila kontrolnú zónu na frankfurtskom výstavisku tretí októbrový víkend, bola jasným znakom toho, že stretnutie ľudí, ktorí píšu, prekladajú, vydávajú, predávajú a najmä čítajú knihy, nestratilo nič na svojej atraktivite.

Písal sa september 1949, keď Hesenská asociácia vydavateľov a kníhkupcov zorganizovala akciu s účasťou 205 nemeckých vydavateľov, ktorí si za sto mariek prenajali dvojmetrový stojan so štyrmi priečkami, aby na nich predstavili svoju produkciu. Nadväzovali tak na tradíciu vyše päťstoročného predaja kníh v meste nad Mohanom.
Štatistiky dodávajú, že sa na túto výstavnú novinku prišlo pozrieť presne 9046 návštevníkov. Už o rok neskôr sa presunuli do priestoru výstaviska a vďaka záujmu zo zahraničia sa začal medzinárodný príbeh Frankfurter Buchmesse.
Veľtrh sa začal ostrými hádkami
Buchmesse nebola nikdy akciou, ktorá by zatvárala oči pred politikou. Reflexia všetkého, čím ľudia žijú, vychádza nakoniec z podstaty literatúry ako takej.
Tak ako sa minulý rok venovala pozornosť vojne na Ukrajine a nárastu pravicového extrémizmu, bolo zrejmé, že konflikt na Blízkom východe neostane bez odpovedí. O prvú sa postaral hneď v úvode slovinský filozof Slavoj Žižek, známy svojimi radikálnymi postojmi, keď vo svojom prejave na jednej strane odsúdil útoky Hamasu na Izrael, zároveň však povedal, že na pochopenie konfliktu je nevyhnutne nutné počúvať tiež Palestínčanov.

Toto sa nestretlo s pochopením vedenia veľtrhu, ktoré sa navyše rozhodlo odložiť na neskôr odovzdanie ceny LiBeratur palestínskej autorke Adanie Shibliovej za román Vedľajšia záležitosť. V ňom sa opisuje skutočná udalosť znásilnenia a zavraždenia palestínskeho dievčaťa izraelskými vojakmi v roku 1949.
Na protest proti tomuto rozhodnutiu opustilo výstavisko niekoľko arabských a moslimských krajín vrátane Indonézie, ktorá bola v minulosti čestným hosťom. Paradoxne prázdny bol aj stánok Izraela, ktorého zástupcovia z dôvodu vojny neprišli vôbec.