K pôžitku z čítania patrí, že čitateľ v knihách objavuje aj sám seba. V bohatstve myšlienok spisovateľov a spisovateliek nachádza bohatstvo vlastných myšlienok, sám seba si dokáže predstaviť v pozícii fiktívnych postáv, dotýkajú sa ho, stotožňuje sa s nimi, objavuje paralely s vlastným životom, rozhorčuje sa nad konaním hrdinov a hrdiniek alebo súhlasne prikyvuje. Najúžasnejšie je, ak sa nám príbeh dostane pod kožu a dlho ho nevieme pustiť z hlavy.
Ako nezradiť predkov aj potomkov Čítajte Aj diela, ktoré sa ocitli vo finálovej pätici ceny Anasoft litera, spĺňajú tieto kritériá. Našli si nadšených čitateľov, čoho dôkazom je množstvo chvály na sociálnych sieťach a kladných recenzií v rôznych literárnych časopisoch. Áno, zaznela aj negatívna kritika, a to je na literatúre krásne. Tá protichodnosť názorov na jednotlivé diela. Čo sa páči jednému, druhého sa nedotkne, prípadne ho rozčúli. Je ťažké recenzovať alebo posudzovať knihy v súťaži. Porote zrejme nikto z nás túto ťažkú úlohu nezávidí.
Textom nechýba hravosť
Slovenská literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného diela autorov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky. Cenu organizuje od roku 2006 občianske združenie Ars litera. Odborná porota v zložení Renáta Deáková, Zuzana Bariaková, Petr Borkovec, Magdalena Bystrzak a Denisa Ballová tento rok vyberala zo 123 slovenských prozaických kníh.
Porota výber finálovej pätice zdôvodnila slovami: „Vo finálovej päťke prevládajú mladé hlasy. Silnou tendenciou je príklon k autofikcii. Základným východiskom v druhom kole rozhodovania bol čitateľský zážitok, a to napriek tomu, že porota narazila na limity a možnosti osobného vkusu. Ide o rozsahovo krátke, nie vždy žánrovo ukotvené prózy, ktoré tematizujú vzťahy cez optiku osobnej kartografie, oscilujú medzi protikladnými životnými postojmi – rezignáciou a vitalitou Nechýbajú ani knihy o procese písania, ani o skúsenosti ženského subjektu vo všedných i náročných situáciách. Textom však nechýbajú hravosť, nadhľad alebo sebairónia“.
Ak ste počúvali vyhlásenie finálovej pätice v rádiu Devín, akiste vám neunikli slová prekladateľky Renáty Deákovej, ktorá sa vyjadrila, že jedným z kritérií výberu bola skutočnosť, aby text dokázal osloviť aj v zahraničí. Osobne si myslí, že nominované diela sú dosť silné na to, aby ožili aj v preklade.
Finálová päťka v abecednom poradí
O väčšine nominovaných kníh som písala už aj v Magazíne o knihách. Viacnásobná finalistka Anasoft litery Jana Bodnárová v Patchworku v bielej prechádza priestorom niekoľkých desaťročí cez spomínanie. Fenomén spomienky je u nej veľmi častý, lebo ho považuje za fascinujúci a nevyhnutný pre poznanie našich existencií i fresky doby vo všeobecnosti. Má rada prestupovanie hraníc žánrov, do svojich próz s ľahkosťou pridáva poéziu. Poetiku poézie veľmi často dáva do kontrastu s až krutou, nemilosrdnou ostrosťou jazyka. Experimentuje s dvoma rovinami rozprávania: reálnou a surreálnou.
Jakub Juhász taktiež svoju prózu s názvom PS obohatil poetickými prvkami a bohatými opismi. Na rozdiel od debutu Novoročný výstup na Jaseninu, s ktorým sa v roku 2017 ocitol vo finálovej desiatke, sa tentoraz vybral do rovinatého kraja a pustil sa po stopách maďarského revolučného básnika Sándora Petöfiho. Jeho kniha je zmesou rôznych žánrov, nájdeme v nej autobiografiu, životopisné rozprávanie a tiež cestopis. PS môžeme označiť za poctu slovenskému Juhu. Juhász je zábavný, ale z prózy cítiť aj určitú dávku frustrácie z krajiny, v ktorej žijeme.
Dominika Moravčíková debutovala zbierkou poézie Deti Hamelnu a svoj literárny talent ukázala aj v zbierke poviedok Dom pre jeleňa. V poviedkach prepája prírodnú lyriku s magickým realizmom,
