Nie je to žiadna fikcia ani vymyslená dystopia. Je to realita, v ktorej žijú a prežívajú ľudia na Ukrajine od roku 2014. Román Internát, ktorého hlavná postava môže byť ktokoľvek z nás, je, žiaľ, opäť aktuálny a tne do živého.

„Čierne špinavé tváre, svietiace očné bielka. Prilby, čierne deravé čiapky. Na krku šatky špinavosivé od tehlového prachu. Majú zbrane, pásky na rukách, prázdne vrecká, na chrbtoch vrecia, ruky čierne od oleja, topánky špinavé od rozbitých tehál a rozmočenej černozeme.“ A nie sú to baníci, ale vojaci.
Vojna nemá žiadneho víťaza
Serhij Žadan je básnik, prozaik, esejista a prekladateľ z nemeckého jazyka. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 sa aktívne zapája do rôznych projektov na východe Ukrajiny, ktorá roky čelí ruskej agresii vyeskalovanej do vojny 23. februára minulého roka.

Žadan, laureát niekoľkých prestížnych ocenení, už viackrát dokázal, že je skvelý autor píšuci o absurdnosti vojny s nadhľadom a ponúka nám tak drsný obraz súčasnej Ukrajiny odolávajúcej ruskej invázii. Pred rokom bol dokonca nominovaný na Nobelovu cenu a poľský denník Gazeta Wyborcza ho vyhlásil za osobnosť roka 2022.
V knihe Internát, v preklade Ondreja Hubinského, otvorene presadzuje svoju kritiku ruskej agresie.