Hoci tohtoročný 80. medzinárodný filmový festival v Benátkach ovplyvnil štrajk amerických scenáristov a hercov, odrazilo sa to viac na (ne)záujme bulvárnych médií ako na kvalite.
Porota, v ktorej pôsobili víťazi minulých ročníkov Damien Chazelle, Jane Campion či Martin McDonagh, vyniesla verdikt potvrdzujúci očakávania: najlepším filmom bola britská novinka gréckeho autora Yorgosa Lanthimosa Poor Things.
Hoci je svojráznou postmodernistickou feministickou parafrázou Frankensteina, nepracuje primárne s predlohou Mary Shelleyovej.
Je adaptáciou románu škótskeho spisovateľa, dramatika a výtvarníka Alasdaira Graya (1934 – 2019). Jeho debut Lanark z roku 1981, autobiografickú fantáziu a modernú víziu dantovského pekla, kritika považuje za osnovné dielo modernej škótskej literatúry, ktoré znesie porovnanie aj s Joyceovým Odyseom. Rovnako ako Grayov román Something Leather ju v českom preklade prinieslo vydavateľstvo Argo.

Čitateľsky a komerčne najúspešnejším sa však stal Grayov román Poor Things z roku 1992 s jeho vlastnými ilustráciami. Výstredný vedátor Godwin Baxter v detstve slúžil otcovi ako pokusný objekt.
Zjazvený, zdeformovaný starý muž sa blíži všeobecnému obrazu monštra.
Je však zámožným a uznávaným odborníkom, zručným chirurgom a patológom. Jeho sídlo zaplnili podivné krížence a kombinácie rýb, plazov, vtákov i cicavcov. Životným dielom je oživená mladá žena Bella s dušou dieťaťa a temným tajomstvom. Svojho tvorcu volá skráteným krstným menom: God.
Bellina nezaťaženosť predsudkami, bezprostrednosť, zvedavosť a neukojiteľný sexuálny apetít ju vyšlú v sprievode ľahkomyseľného právnika Duncana Wedderburna na „hedonistickú odyseu po Európe, severnej Afrike a Strednej Ázii“. Román v roku svojho vydania získal ocenenia Whitbread Award a the Guardian Fiction Prize.