Čo je dôležitejšie? Partia? Prachy? Rodina? Hlavnú postavu Jerryho z najnovšieho románu Radoslava Procházku Domov na juhovýchod nemáte mať prečo radi. V jeho živote sa však odráža veľa z toho, v akej krajine žijeme. Paragrafy máme, ale niekedy pripomínajú slalomové tyče. A svedomie? Ozve sa, to áno, ale vina občas vyzve aj na útek. Radoslav Procházka sa pozrel do duše človeka, ktorý skúša žiť na hrane zákona.
Jerry, hlavná postava vašej novinky Domov na juhovýchod, nie je veru vzorom pre mládež. Po obchodovaní s anabolikami a steroidmi ho zláka biznis s omnoho väčšími balíkmi peňazí, ktoré sú priamo spojené s korupciou, eurofondmi. Fakt to takto funguje? To naše zdanie šťastnej spoločnosti, ktorá prosperuje, je len chiméra?
Spisovateľ Ľubo Dobrovoda: Vexel nebol ani trošku podivný Čítajte Neviem presne, ako to funguje, ten zločinecký rozmer nie je primárnym predmetom môjho záujmu, skôr sú to kulisy pre uvažovanie o veľmi osobných otázkach, ktoré si Jerry kladie, lebo je zrazu nútený si ich klásť.
Nemám však pocit, že by sme väčšinovo podliehali ilúzii o šťastnej a prosperujúcej spoločnosti. Skôr naopak, občas sa mi zdá, že sme vo vzťahu k pomerom, v akých žijeme, naladení negatívnejšie, než je nevyhnutné. Aj keď som si vedomý, že ľudia žijúci na juhovýchode by mi možno povedali, že je to celé ešte horšie, len z Bratislavy na to nedovidieť.
Jerry ako hlavná postava je nešťastník, ktorý robí zle, svedomie ho hryzie, zároveň je trocha naivný. Ani nechcel byť až taký zlý, len sa to tak nejako zvrtlo, uveril okoliu. Je to pohľad na súčasného človeka, ktorého zviedli možnosti súčasného zločinu bielych golierov? Možno mnohí by vlastne urobili to, čo Jerry, keby mali tú možnosť...
Mnohí áno, ale určite nie všetci. Snažím sa postavy písať ako komplikované a autentické v tom zmysle, že ich motivácia je mnohovrstevná. A v nejakom rozsahu sa aj dá pochopiť. Sú to postavy, ktoré sa, aspoň dúfam, vzpierajú jednoznačnému odsudku. Často sme totiž s každým veľmi rýchlo hotoví na základe toho, čo o ňom vieme z nejakého krátkeho šotu v televízii či dvoch článkov v novinách.
V niektorých momentoch je Jerry postavou, ktorej držíme palce. Je ambivalentný, nie je ani biely, ani čierny. Sú to ľudia, ktorí nemusia byť jednoznačne zlí alebo dobrí.
Nechcel by som na rozlišovanie medzi dobrým a zlým rezignovať. Často sme však až príliš ochotní pohybovať sa v tej v schéme dobrý – zlý úplne jednoznačne. A na tie odtienky nezostáva čas. Literatúra by mohla ponúkať zložitejšiu schému uvažovania o ľudskej motivácii. Takú, kde je priestor aj na odtiene.
Postava Jerryho sa vyvíja od mladosti, skúša, pohybuje sa v sivej zóne, ale postupne dozrieva a je schopný uvedomiť si dôsledky svojho konania pre svoje okolie.
Závisí to aj od povahy, či v nej je túžba po sebareflexii a niečo s tým robiť. Aj vôľa na osobný rozvoj. V tom je Jerry komplikovaný, že proste rozmýšľa o pohnútkach svojho konania aj o následkoch. Chce to spratať do vlastného morálneho kódu, lebo každý ho potrebuje.
Ste právnik, ktorý nepochybne pozná pozadie takýchto zločinov a prípadov. A, žiaľ, aj deravosť či ohybnosť paragrafov. Inšpirovali ste sa skutočnými udalosťami, predpokladám, alebo sa mýlim?
Určite to nie je reflexia nejakého konkrétneho prípadu, o ktorom by som vedel. Trestné veci v právnej praxi nerobím, a o kriminalite bielych golierov viem približne toľko čo ktorýkoľvek iný angažovaný občan, ktorý sleduje verejnú prevádzku.
Myslím si, že na vašu otázku, čo s tým, Jerry ponúka čiastočné vysvetlenie, keď si hovorí, že taký je systém, a ak by to nerobil on, robil by to niekto iný, len horšie a úplne bez zábran. A že sa na korupčných škandáloch
