Pani Veštba je v poradí tretím románom oceňovanej spisovateľky, poetky, kritičky a feministickej aktivistky Margaret Atwoodovej. Literárni kritici ho označili za kľúčový v oblasti literatúry o schizofrénii. Hlavná hrdinka totiž prechádza osobnostnou krízou, má dve identity.
Ako Joan Fosterová je manželkou čudáckeho ľavicového aktivistu Arthura a pod pseudonymom Luisa K. Delacourtová, ktorý si zvolila na počesť svojej tety Lou, jedinej osoby, ktorej na nej kedy naozaj záležalo, tajne píše brakové romantické horory v štýle kostýmovej gotiky.
Vychádza tak v ústrety ženám, ktoré sú rovnako ako ona uväznené v nenaplnených životoch. Svoje písanie pred okolím úzkostlivo tají. „Momentálne je to jediný spôsob, ako si dokážem zarobiť na živobytie. Ako hovoria prostitútky, prečo by som dočerta mala byť čašníčkou?“
V knihách kladie dôraz na oblečenie, nikdy však detailne neopisuje črty hrdiniek. Ich tváre sú akoby sadrovou hmotou, ktorú si môžu čitateľky pretvoriť podľa seba a nechať sa pohltiť príbehmi, do ktorých manželia nemajú prístup. Atwoodová si pre Luisu vymyslela vlastný subžáner gotiky.
