Štvrtkový klub detektívov Richarda Osmana sa stal najpredávanejším krimi debutom vo Veľkej Británii a medzinárodným bestsellerom. Skupinka štyroch dôchodcov sa každý štvrtok stretáva v klube v Coopers Chase, luxusnom mestečku pre seniorov, a venuje sa nevyriešeným vraždám miestnej polície. A hoci vrážd a zločinov nie je v tejto dnes už štvordielnej sérii menej ako v inej kriminálke, na tejto sa neskutočne bavíte.
Pracovali ste ako úspešný televízny producent a televízny moderátor (okrem iného v BBC). Svojím románom Štvrtkový klub detektívov (The Thursday Murder Club) ste debutovali vo veku 50 rokov. Prečo ste začali písať tak neskoro? Čo vás priviedlo k napísaniu románu, najmä krimi?
Povedal by som, že vždy som bol pisateľom – predtým, ako som sa stal televíznym moderátorom, písal som pre televíziu –, ale vždy som túžil stať sa románopiscom. Detektívky som miloval, odkedy si pamätám, a vedel som, že jedného dňa sa pokúsim nejakú napísať.

V staršom rozhovore ste spomenuli, že ste fanúšikom kriminálneho žánru a Le Carrému ste vyjadrili obdiv za to, že dokáže písať kvalitnú prózu až do vysokého veku. Kto sú vaši obľúbení autori krimi? Inšpirovali vás nejakým spôsobom?
Čítal som veľa kníh od Johna Le Carré a Agathy Christie a som nadšený, že ma považujú za súčasníka Micka Herrona (o. i. autor série kníh o agentoch MI5 Slow Horses – žiaľ, nevyšli ani v českom, ani slovenskom preklade, boli aj sfilmované, pozn. rk). Ja sám sa považujem za súčasť úžasnej detektívkarskej tradície a som šťastný, že môžem prispieť k jej pokračovaniu.
Možno okrem slečny Marplovej v krimi žánri nenájdete veľa detektívnych kománd zložených z dôchodcov – sedemdesiatnikov. Ako sa zrodil nápad s takýmto netradičným detektívnym kolektívnym protagonistom? Aké sú výhody a nevýhody takéhoto zoskupenia postáv?