Holandské kráľovstvo nie je len kráľovstvom veterných mlynov, tulipánov, drevákov a syrov, ale aj kráľovstvom pútavých ság, legiend, porekadiel a historických príbehov o chudobe a bohatstve, čarodejniciach, obroch, škriatkoch, morských pannách či trpkých sporoch a prefíkanej diplomacii. Usmievate sa?
Moskovské halucinácie o ruskom víťazstve striedajú diskusie o rozpade Čítajte Samozrejme, veď sú to len povery, babské povedačky, nad ktorými v dnešnom svete iba pokrčíte plecami. Možno tulák, pesničkár alebo treťotriedny básnik aspoň slovom potrestal zlý skutok. Existuje však veľa historiek, v ktorých je ukrytá pravda.
Ruku na srdce, chodíte okolo bloku, keď vám čierna mačka skríži cestu, alebo si v piatok trinásteho netrúfnete vystrčiť nos z domu?
Určite sa vám aspoň raz stalo, že ste stretli človeka, o ktorom ste práve premýšľali, počuli ste záhadné klopanie, alebo ste sa dozvedeli o naplnení tajomného proroctva. Isteže, ide len o fantáziu a tej sa medze nekladú. Napokon moja stará mama neverila na čertov, ale mikrovlnky sa bála ako čerta.
Na mnohé legendy a ságy sa zabudlo, z niektorých zostali len útržky, no iné stále ožívajú. Zakaždým, keď som počula príbeh o bielej žene, zdalo sa mi to zvláštne. Nejde o ducha, ktorý sa potuluje po mestských hradbách ako Juliana Korponaiová v Levoči. Navyše žiadna škaredá fúria, nemilosrdná macocha, desivá ježibaba na metle nie je taká bezcitná, zlomyseľná a diabolská ako biela žena.
Prečo ľudový um Holanďana ženy s čiernou dušou nazval bielymi? Takmer všetky sú zlé, vylákajú ľudí na odľahlé miesta, kde ich čaká bolestivá smrť.
Vstala som z postele pravou nohou, keďže to prináša šťastie, a vydala som sa za príbehmi mýtických bielych žien. Tiež som predsa žena.
