Humorista a spisovateľ Pavel Taussig sa ocitol v Osvienčime, keď mal jedenásť rokov. Prežil nielen Osvienčim, ale aj Mauthausen a Gunskirchen.
Nikdy o svojich zážitkoch z konca vojny veľmi nehovoril, ale v roku 1981 napísal pre staršieho syna svoj životopis, pretože v tom roku oslávil jedenáste narodeniny. Mal toľko, koľko Pavel Taussig, keď sa dostal do prvého koncentračného tábora.
Text pre jedenásťročné dieťa
Svoj životný príbeh sa snažil napísať tak, aby mu dokázalo porozumieť jedenásťročné dieťa. Využil pritom vlastné zápisky. Po oslobodení strávil niekoľko týždňov v rakúskych nemocniciach, než sa mu podarilo vrátiť sa do Bratislavy.

Mal ceruzku a dva zošity: do jedného si písal denník a do druhého sa snažil zaznamenať všetko, čo sa udialo od zatknutia celej rodiny až do oslobodenia.
O mnoho rokov neskôr jeho syn prepísal otcov životopis, ktorý dostal na jedenáste narodeniny, na počítači. Pavel Taussig ho síce pre knižné vydanie nechal nezmenený, len dopísal poznámky pod čiarou k tým udalostiam, ktoré chcel ešte vysvetliť či doplniť.
Na konci knihy pridal niekoľko dokumentov vystavených v koncentračných táboroch a po oslobodení, rodinné fotografie aj niekoľko strán z denníka, ktorý si písal v rakúskych nemocniciach po vojne v lete 1945.
Nepoznaný
Jeho rodičia boli síce Židia, ale nie pobožní. Lenže podľa nacistických zákonov to bolo jedno, išlo o pôvod, nie o prejavy viery.